Kde sa v spoločnosti berie strach z inakosti a ako s ním dokážeme v neistej dobe pracovať? Na tému diskutovali s Evou Habánkovou (Iniciatíva Inakosť) sociológ Michal Vašečka (Bratislava Policy Institute), etnologička Zuzana Panczová (SAV) a psychológ Michal Bača (Liga za duševné zdravie).
Podľa sociológa Michala Vašečku sa súčasná doba mení oveľa rýchlejšie, než v iných historických obdobiach. Spoločnosť je kvôli tomu naplnená obavami, ktoré ťažko spracováva.
V čase neistoty hľadáme vinníkov
Keď sa spoločnosť začala modernizovať, do úzadia šli dovtedajšie malé spoločenstvá, ktoré spájala solidarita a empatia. Keďže sa Slovensko modernizovalo relatívne neskoro, v spoločnosti sú stále ľudia, ktorí si ešte pamätajú solidárnejšie spoločenstvo a ťažko sa vysporiadavajú s moderným a viac individualizovaným fungovaním.
„Uviazli niekde uprostred, čo vytvára pocit hnevu. Ten treba niekde vyliať a nájsť niekoho, kto je zaň „zodpovedný“. Môže to byť Západ, rôzne skupiny a za posledných pätnásť rokov sa nimi stali aj LGBTI+ ľudia,“ hovorí sociológ Vašečka.
Etnologička Zuzana Panczová vysvetľuje, že príslušníci a príslušníčky menšín boli podozrievaní zo sprisahaní už od dávnych čias. Francúzska revolúcia posilnila tému sprisahania elít. V jej dôsledku nastali totiž radikálne spoločenské zmeny (prechod od monarchií k republikám, sekularizácia verejného života atď.) a ľudia si kládli otázku, kto za tým stojí. „Často to bola snaha vysporiadať sa s vonkajším svetom, katastrofami a zmenami, ktoré sa na ľudí valili. Mnohí ľudia potom zvyknú hľadať vinníka a obetného baránka,“ približuje Panczová.
Na Slovensku vidí tendencie vnímať Západ ako nepriateľa a zdroj morálneho úpadku už v 19. storočí. Tento negatívny obraz Západu podporovali podľa jej slov aj niektorí predstavitelia nášho konzervatívne orientovaného národného hnutia. Títo často silno brojili aj proti vtedy vznikajúcim ideám emancipácie žien. Pre konšpiračné myslenie bol živnou pôdou aj storočia prítomný antisemitizmus. No kým dovtedy boli jeho príčiny skôr náboženské, v období od druhej polovice 19. storočia nabrali podľa Panczovej antisemitské ideológie silný ekonomický a postupne aj rasový rozmer. Židia sa začínajú označovať aj za príčinu ekonomického, morálneho aj fyzického úpadku, a to vrátane „zvrhlostí“, za ktorú niektorí považovali aj inú orientáciu. Ako dodáva etnologička, mnohé z týchto naratívov, ktoré neskôr prevzala nacistická ideológia, pretrvávajú dodnes.
Psychológ Michal Bača hovorí, že doba plná zmien, neistoty a nepredvídateľnosti pôsobí na väčšinu ľudí ako ohrozenie. „Ľudská psychika reaguje strachom, čo je naša prirodzená odozva. Veľmi malé percento ľudí sa na zmenu pozrie s nádejou, že prinesie niečo nové,“ vraví.
Bača vysvetľuje, že v psychoterapii rozlišuje úzkosť a strach. Kým pri strachu vie človek pomenovať, čoho sa bojí, úzkosť je zvierajúci pocit, pre ktorý nemá vysvetlenie. „Prvým krokom je uvedomiť si prežívanie úzkosti a hľadanie jej zdroja. Tam pramení aj tendencia hľadať vinníkov. Keď si uvedomím, že môj blbý pocit vyplýva z niečoho a je to menšina, na ktorú sa poukáže, môžem získať pocit, že viem svoju úzkosť manažovať,“ dodáva.
Panika z „gender ideológie“ na ústupe, ale Slovensko stále stagnuje
Zuzana Panczová sa prvýkrát stretla s panikou ohľadom takzvanej gender ideológie v kresťanských kruhoch približne v roku 2012. „Keď vyšla kniha Globálna sexuálna revolúcia od Gabriele Kuby, sledovala som jej turné po Slovensku, kde zaznievalo, že gender ideológia je niečo plánované a podsúvané s cieľom ohrozenia kresťanskej Európy a zníženia jej populácie,“ spomína Panczová.
Panika z témy rodovej identity (anglicky gender) bola pravdepodobne aj súčasťou hybridnej vojny namierenej voči EÚ. V roku 2014 napríklad na medzinárodnej konferencii v Moskve Kuby uviedla, že krajiny strednej a východnej Európy si začínajú uvedomovať, že cenou za ich členstvo v EÚ je násilné ničenie ich hodnotového systému.
„Šírili sa tu mýty, ako nám budú kradnúť deti a dávať ich párom rovnakého pohlavia, alebo ako sa budú malé deti povinne učiť masturbovať. Panika z „gender ideológie“ sa spojila aj s panikou z migrantov. Bolo to veľmi silné, ale zďaleka to nebola len záležitosť cirkvi a veriacich, ale aj agenda krajne pravicových a populistických politikov,“ hovorí Panczová.
Kľúčové je apelovať na ľudskú empatiu
LGBTI+ ľudia boli v spoločnosti dlho neviditeľní, hoci vždy boli jej súčasťou. Aj preto mnohí nevedia reagovať na ľudí, ktorí sú súčasťou menšiny, keďže málokto bol k tomu vedený. Podľa Zuzany Panczovej je preto kľúčové apelovať na ľudskú empatiu. „Spájať by nás mala schopnosť empatie a žičlivosti. Mala som kolegu, ktorý prechádzal tranzíciou a to hlavné, čo od nás očakával, bolo, aby sme dokázali vnímať inakosť a boli empatickí. Práve snaha o empatiu a priblíženie konkrétnych prípadov nás môže zblížiť,“ hovorí.
Michal Bača vníma, že dnes sa už mnohé firmy snažia pracovať so psychologickým bezpečím, no stále ho ešte nevedia dobre uchopiť. V pracovnom prostredí by ho mali vytvárať lídri tak, aby v ňom človek mohol otvorene hovoriť o tom, čo vníma. „Ak si to radšej nechá pre seba, lebo sa bojí, že to niekto na porade bude prekrúcať alebo ho spochybňovať, nie je to psychologické bezpečie – chýba v ňom základný rešpekt,“ hovorí Bača.
Aj na pracovisku by sme mali byť pripravení otvárať široké spektrum tém. Manažéri by sa podľa neho mali zbaviť obáv, že ich bude niekto spochybňovať, alebo že prídu o svoju pozíciu. Seniorní a ustálení ľudia by mali ako prví priniesť do firiem pokoj a vzájomný rešpekt. „Keď vravíme, že našu spoločnosť valcuje strach, vytváranie pocitu bezpečia nám môže pomôcť vysporiadať sa s ním,“ uzatvára Bača.
Autorkou textu je Alžbeta Kyselicová.
Iniciatíva Inakosť je občianske združenie, ktoré usiluje o vytvorenie bezpečného prostredia a lepšieho miesta pre život LGBTI+ ľudí na Slovensku tak, aby sa cítili akceptovaní, rešpektovaní a rovnoprávni. Podporte poskytovanie odborného právneho, psychologického a sociálneho poradenstva LGBTI+ ľuďom. Darujte teraz. Ďakujeme.
