Vrcholným produktom nášho snaženia by teda mal byť film. Zatiaľ sme však v slovenských podmienkach ostali na úrovni amatérskeho filmu, kde sa snažíme ukázať, čo v nás je. Ďalšou obligátnou otázkou v tejto chvíli býva: "A čo vy vlastne trénujete?" Odpoveď zase nie je tak jenoduchá. Ide o čo najširšie spektrum vecí, ktoré sa nám do filmu hodia. Tým myslím akrobaciu, bojové umenia, čiastočne freerun. Jednoducho všetko čo vieme použiť. Obľúbenou súčasťou tréningu je štúdium majstrov. V praxi to znamená pozeranie filmov, ktoré sú našim štúdijným materiálom.
V našich podmienkach sú všetky tieto snaženia akoby vopred odsúdené na neúspech a preto sa neobmedzujeme len na film, ale rozširujeme pôsobenie aj na reklamu a všetky susediace oblasti. Problém je hlavne v tom, že na Slovensku nemá akcia tradíciu. Vôbec chýbajú v slovenskej kinematografii žánrové filmy. Hlavným smerom je zobrazenie depresívnych ľudských osudov a popri ňom sa v poslednom čase rozvýja aj nová oblasť. Slovenskí filmári si však vybrali ťažký oriešok v podobe historických filmov a to s diskutabilným úspechom. Na žánrové filmy sa stále čaká. Práve to je jedná z vecí ktoré by sme chceli zmeniť.
Toľko odo mňa na úvod. Som stručný, keďže sa rozbieha práca na našom novom krátkom filme a času je čím ďalej tým menej. V ďalších článkoch prinesiem viac info o našich členoch, aktivitách a predchádzajúcich projektoch. Tiež plánujeme rozbehnúť okienko do sveta akčného filmu, aby ste sa vedeli v tomto mori zorientovať.
Stanislav Papčo
