„Mali na sebe monterky a tlačili fúriky," hovorí organizátor projektu Mosty - Gesharim, Ladislav Anges Snopko.
Bol to váš nápad zorganizovať takéto podujatie?
V roku 1991 ma ako ministra kultúry vtedajší a súčasný primátor mesta Liptovský Mikuláš, Alexander Slafkovský, pozval do mikulášskej synagógy. Bola prekrásna, ale zaprataná a zavlhnutá. Pôsobila veľmi ubolene. Pochopil som, že je v prelomovom období a keď sa jej nepomôže teraz, bude na tom čím ďalej, tým horšie, ako napríklad synagóga v Lučenci. So Sašom som sa dohodol, že spravíme verejný umelecký projekt, do ktorého zapojíme všetkých ľudí z Mikuláša aj z okolia. Bude to príkladný počin pre Mikuláš, ktorý považujem za kolísku slovenskej občianskej demokracie. V prvej polovici 19. storočia tu fungovala demokracia v excelentnej podobe. Boli tu dve cirkvi, katolícka a protestanská, a židovská obec, ktoré fungovali vzájomne v úplnej pohode. Dokonca, asi dvakrát sa stal člen židovskej obce richtárom mesta. Fungovalo tu veľa spolkov.
Gašpar Fejérpataky Belopotocký patrí medzi základné osobnosti slovenskej kultúrnej histórie. Keby sme sa riadili jeho návodom a založili by sme stredný stav, ktorý by podporoval kultúru, boli by sme kultúrne podstatne ďalej než s tým idealistickým blúznením opierajúcim sa o nejaké dubisko z Ruska. Prvých Mostov - Gesharim sa zúčastnili významní politici tej doby, ktorí sem prišli brigádovať. Mali na sebe monterky a tlačili fúriky. Pomáhali vypratávať synagógu. Josef Vavroušek, Jiří Dienstbier, František Mikloško, Peter Kresánek, Peter Zajac, Martin Bútora.
Hovorí sa o viacerých podobách tohto projektu. Ako sa postupne menili?
Neskôr sem chodili pomáhať členovia Česko-slovenskej únie židovskej mládeže a Kresťanskodemokratickej mládeže Slovenska. Opravovali synagógu v Mikuláši, Kostol Panny Márie v skanzene v Pribiline, evanjelickú faru v Trnovci, zachraňovali židovský cintorín za Liptovským Hrádkom. Vyvrcholením bol koncert. Prvá časť bola v synagóge a druhá v kostole v pribylinskom skanzene. Hudobníci boli prepojení rozhlasovými linkami a hrali ako jedna kapela, jeden orchester. Boli to Mosty, ktoré reprezentovali nábožensko-kultúrne porozumenie. V roku 2000 začala podujatie snímať Slovenská televízia. Vznikol hudobný projekt, ktorý zasahoval až do talk show. Od roku 2004 sme kvôli nedostatku financií už nerobili dve pódiá. Tohtoročný projekt bol v znamení dvadsiateho výročia Mostov a dvadsiateho výročia Vyšehradskej štvorky.
V rámci programu Mosty - Gesharim ste sa tiež snažili zachovať židovský cintorín v Liptovskom Hrádku. Podarilo sa to?
Od novinára Martina Droppu sme sa dozvedeli, že je tam v lesoch starý židovský cintorín, ktorý začali ľudia rozkopávať. Mysleli si, že sú tam ukryté peniaze. Oni nevedeli, že židovská peňažná kultúra je postavená na tom, že peniaze sa neúmrtvujú, ale sa roztáčajú a tým vznikajú nové peniaze, ktoré na seba zarábajú. Z lomového kameňa zo Svidova sme vytvorili lapidárium, teda múr, do ktorého sme polámané náhrobky a ich zvyšky osadili. V roku 1995 bolo lapidárium dokončené, cintorín je dodnes upravený a zachovaný, lapidárium stále vyzerá akoby sme ho len včera dokončili.
Dvadsiate podujatie, ktoré sa konalo 13. septembra 2011, podporil Medzinárodný vyšehradský fond. Ako ste získavali financie v minulosti?
Podporovalo nás mesto Liptovský Mikuláš a rôzni sponzori. Podujatie je benefičné, bez vstupného. Jeho zmyslom nie je zarábať, ale upozorniť na krásnu synagógu, ktorú treba opraviť. Aj vďaka Mostom - Gesharim sa synagóga pomaly zviecha do perspektívnej podoby výstavno-koncertno-divadelného priestoru.
V rokoch 1993, 1998 a 1999 sa Mosty - Gesharim nekonali. Boli problémom financie?
Zväčša to bolo tak. V roku 1993 bol pri moci Vladimír Mečiar, ktorý neprial takýmto projektom.
Podľa čoho vyberáte hudobníkov?
Sú to priatelia, ľudia z môjho sveta. V minulosti od nás televízia chcela, aby sme mali programy, ktoré by boli zaujímavé aj pre „bežného" diváka. Vtedy sme sa snažili o kompromis a rozšírili sme program napríklad o Janu Kirschner či Zuzanu Smatanovú, ktoré podľa môjho názoru napriek tomu, že sú veľmi populárne, vybočujú z bežného komerčného popu.
Už ste premýšľali nad budúcim ročníkom?
Tento rok mal medzinárodný rozmer. Boli tu zástupcovia poľskej, českej, slovenskej, maďarskej, židovskej a rómskej kultúry v hudobnej podobe. V budúcnosti by sme chceli zostaviť skupinu z ľudí, ktorí spolu väčšinou nespolupracujú, aby sme takto prezentovali nové hudobné formy.
rozprávala sa Barbora Valková
fotografie: Martin Droppa
Viac informácii o podujatí Mosty - Gesharim, ktoré sa organizuje každý rok v septembri, nájdete v publikácii POCTA – Homage Liptovský Mikuláš, ktorú vydala Izaelská obchodná komora v Slovenskej republike v roku 2004. Záznam z tohtoročného podujatia odvysiela STV počas vianočných sviatkov.
