Najvyšší dlh mali ku koncu roka 2017 v trnavskom kraji (44 % bežných príjmov predchádzajúceho roka, resp. 99 € na obyvateľa), čo v ich prípade znamená výrazné zhoršenie oproti roku predtým (35,4 %). Komunikačný odbor Trnavskej župy pre Hospodárske noviny uviedol, že k nárastu dlhu došlo „z dôvodu čerpania úverov od Rozvojovej banky Rady Európy, ktoré si zobralo ešte bývalé vedenie Trnavskej župy. Ide o investičné úvery, ktoré boli použité predovšetkým na rekonštrukciu škôl, sociálnych a kultúrnych zariadení, rovnako ako na rekonštrukciu ciest".
Pohľad na účtovníctvo Trnavského VÚC potvrdzuje, že v roku 2017 významne narástli kapitálové výdavky, a to najmä na správu a údržbu ciest. Zatiaľ čo v roku 2016 na tento účel vynaložili 3,4 milióna eur, minulý rok to bolo vyše 17 miliónov. Možno teda konštatovať, že práve stavba a údržba ciest bola hlavným dôvodom zvýšenia dlhu, ktorý medziročne narástol v nominálnom vyjadrení o vyše 11 miliónov eur (z 44 na 55 miliónov eur).
V rebríčku podľa zadlženosti nasledujú trenčianska (36 %) a žilinská župa (35 %). Naopak, najlepší stav zaznamenali v nitrianskej župe (13 %, resp. 33 € na obyvateľa).
Napriek tomu, že všetky VÚC plnili ku koncu roka 2017 zákonom stanovené kritérium na celkový dlh, zadlženie trnavskej župy možno považovať za relatívne vysoké – prvé sankčné pásmo dlhovej brzdy samospráv totiž začína pri zadlžení na úrovni 50 %. Ak je dlh nad touto úrovňou, samospráva musí zdôvodniť výšku dlhu, navrhnúť opatrenia na jeho zníženie a následne túto skutočnosť písomne oznámiť ministerstvu financií.
Jediným zákonným kritériom, s ktorým mali VÚC problémy, boli záväzky aspoň 60 dní po lehote splatnosti. Vzhľadom na relatívnu prísnosť nulovej tolerancie tohto kritéria mali k 31.12.2017 problémy s jeho splnením až štyri z ôsmich VÚC – dva z týchto štyroch VÚC však zaznamenali hodnoty na úrovni medzi 0 % a 0,05 % zo skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka, čo možno označiť za relatívne nízky podiel, ktorý môže nastať napríklad v dôsledku toho, že VÚC je síce dostatočne solventná, no odmieta uznať oprávnenosť niektorého záväzku. Vyššie hodnoty zaznamenali iba Banskobystrický (0,24 %) a Košický VÚC (1,71 %).
Hospodárenie samospráv však nehodnotíme iba z pohľadu jednotlivých ukazovateľov, ale aj pomocou súhrnného hodnotenia, ktorého cieľom je prostredníctvom jedného čísla komplexne ohodnotiť finančné zdravie samospráv.
Vedúcu pozíciu v hodnotení finančného zdravia obhájil Nitriansky VÚC (hodnotenie +5,03), ktorý zatiaľ ako jediný hodnotíme ako samosprávu s výborným finančným zdravím.
Naopak, najhoršie finančné zdravie má košická župa, ktorá dosiahla skóre +4,25, čo ju ešte stále zaraďuje do kategórie dobrého finančného zdravia, v ktorej sa nachádzajú aj všetky zvyšné župy.
Zaujímavosťou je, že hoci sa priemerné finančné zdravie za všetky VÚC medziročne zlepšilo (z 4,39 na 4,47 bodu), jednalo sa o najpomalší nárast za dlhé obdobie. Od roku 2011 sa totiž finančné zdravie zlepšilo medziročne vždy rýchlejším tempom ako za uplynulý rok (ak spriemerujeme všetky VÚC).
Finančné zdravie INEKO vyhodnocuje v záujme zistiť čo najobjektívnejší obraz o hospodárení samospráv. Popri zákonnom dlhovom kritériu zahŕňa aj dlhovú službu, bilanciu bežného účtu, záväzky po lehote splatnosti a záväzky viac ako 60 dní po lehote splatnosti. Skóre finančného zdravia je možné dosiahnuť v rozmedzí od 0 (najhorší možný výsledok) až po +6 (najlepší výsledok).
Presný opis metodiky výpočtu finančného zdravia možno nájsť na portáli http://www.hospodarenieobci.sk/ v sekcii Metodika.
Upozornenie: Nie je možné vylúčiť, že niektoré samosprávy svoje dlhy skrývajú napríklad ich prenesením na svoje organizácie, dcérske spoločnosti či iné súkromné spoločnosti (napr. cez PPP projekty či dodávateľské úvery).
Tab. 1: Údaje o hospodárení VÚC za rok 2017 a výsledné skóre finančného zdravia
Kompletnú analýzu hospodárenia VÚC obsahujúcu aj ďalšie indikátory možno nájsť na webe INEKO.
Portál a analýza sú súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu cez operačný program Efektívna verejná správa.
Hodnotenie finančného zdravia samospráv a prevádzku portálu finančne podporuje aj spoločnosť PosAm, spol. s r. o..
Cieľom projektu je zlepšiť informovanosť a prispieť tak k zvýšeniu tlaku občanov na zlepšovanie hospodárenia samospráv. Snahou INEKO je podpora stability verejných financií ako celku.
Matej Tunega
analytik INEKO
Ak sa Vám aktivity a činnosť inštitútu INEKO zdajú prínosné, budeme radi, ak nás podporíte v našej ďalšej práci. Ďakujeme.
