Župy v roku 2020 nenadviazali na prevažujúci trend z pokrízových rokov, keď sa im v rokoch 2012 až 2014 a 2016 až 2019 darilo medziročne znižovať svoju zadlženosť a zlepšovať aj vďaka tomu svoje finančné zdravie.
Naopak, počas uplynulého roka došlo k významnému nárastu ich zadlženia, keď v priemere ich dlh narástol z 25,4 % na 30,3 % ročných bežných príjmov. Stali sme sa tak svedkami nárastu zadlženia, ktorý zmazal poklesy za 4 predchádzajúce roky (dlh nad 30 % sme evidovali naposledy za rok 2015).
Zhoršilo sa tiež finančné zdravie žúp, a to v priemere z 4,71 na 4,59 bodu. Všetky súvisiace informácie možno nájsť v samostatnej analýze, v ktorej sa venujeme špeciálne iba hospodáreniu žúp počas roku 2020.
Najvyšší dlh mali ku koncu roka v trnavskej župe
Napriek nárastu zadlženia žúp platí, že žiadna spomedzi ôsmich žúp na Slovensku neprekročila zákonnú hranicu pre celkový dlh na úrovni 60 % a takisto ani prvé sankčné pásmo dlhovej brzdy pre samosprávy (50 %). Najvyšší dlh mali ku koncu roka 2020 v trnavskej župe (45,3 %). Naopak, najlepší stav zaznamenali v župe nitrianskej (10,7 %).
Dlh dokázali znížiť iba v trenčianskej župe, a to o 0,4 percentného bodu (z 28,5 na 28,1 %). V zvyšných župách dlh rástol, najviac v banskobystrickej (+11,5 p.b.). Nasleduje košická (+9,7 p.b.), trnavská (+7,5 p.b.) a žilinská župa (+5,5 p.b.).
Pokiaľ ide o bilanciu bežného účtu, všetky župy dosiahli v roku 2020 kladné hodnoty (prebytky). Najlepšie hospodárila košická (+14,6 %), prešovská (+13,6 %), trenčianska (+12,9 %) a trnavská župa (+11,5 %).
Sumárna (resp. priemerná) bilancia bežných účtov za všetky župy predstavovala +10,6 %, čo je najmenej dobrý výsledok od roku 2016. Pre porovnanie, za rok 2019 priemerná bilancia bežného účtu dosiahla +13,3 %.
Trenčianska a nitrianska župa s výborným finančným zdravím
Hospodárenie samospráv nehodnotíme iba z pohľadu jednotlivých ukazovateľov, ale aj pomocou súhrnného hodnotenia, ktorého cieľom je prostredníctvom jedného čísla komplexne ohodnotiť finančné zdravie samospráv.
Na vedúcu pozíciu v hodnotení finančného zdravia sa dostala trenčianska župa, ktorú spoločne s nitrianskou hodnotíme ako dvojicu žúp s výborným finančným zdravím. Naopak, najhoršie finančné zdravie má podľa nášho hodnotenia žilinská župa, ktorá spoločne so zvyšnými piatimi župami spadajú do kategórie „dobrého“ finančného zdravia.
Priemerné skóre finančného zdravia za všetky župy predstavuje 4,59, čo je relatívne významné zhoršenie oproti hodnote 4,71 z predchádzajúceho roka. Najvýraznejšie zhoršenie finančného zdravia pritom zaznamenali v žilinskej (-0,48), banskobystrickej (-0,30) a trnavskej župe (-0,15). Jediné dve župy, ktoré sa medziročne podľa našej metodiky zlepšili, sú bratislavská (+0,08) a trenčianska župa (+0,02).
Finančné zdravie INEKO vyhodnocuje v záujme zistiť čo najobjektívnejší obraz o hospodárení samospráv. Popri zákonnom dlhovom kritériu zahŕňa aj dlhovú službu, bilanciu bežného účtu, záväzky po lehote splatnosti a záväzky viac ako 60 dní po lehote splatnosti. Skóre finančného zdravia je možné dosiahnuť v rozmedzí od 0 (najhorší možný výsledok) až po 6 (najlepší výsledok).
Viac údajov o hospodárení žúp možno nájsť v tab. 1. Pre presný opis metodiky výpočtu finančného zdravia pozrite portál http://www.hospodarenieobci.sk, sekcia Metodika.
Komplexné údaje nájdete na portáli
Na portál http://www.hospodarenieobci.sk sme aktuálne doplnili údaje o hospodárení za rok 2020, vďaka čomu sa tu odteraz nachádzajú údaje za obdobie rokov 2006 až 2020 (získavame ich od Ministerstva financií SR). Údaje je možné prehľadne zobrazovať v tabuľkovej či grafickej podobe vrátane možnosti porovnávania viacerých obcí a zobrazenia časových radov.
Cieľom projektu je zlepšiť informovanosť a prispieť tak k zvýšeniu tlaku občanov na zlepšovanie hospodárenia samospráv. Snahou INEKO je podpora stability verejných financií ako celku.
Upozornenie: V prípade sledovania zadlženia samospráv nie je možné vylúčiť, že niektoré obce/VÚC svoje dlhy skrývajú napríklad ich prenesením na mestské organizácie, dcérske spoločnosti či iné súkromné spoločnosti (napr. cez PPP projekty). Občanom zaujímajúcim sa o komplexné informácie preto odporúčame vypýtať si údaje o dlhoch dcérskych spoločností priamo od príslušnej obce či VÚC.
Pre viac informácií o metodike a výsledkoch hospodárenia žúp si pozrite analýzu hospodárenia VÚC v SR.
Hodnotenie finančného zdravia samospráv a prevádzku portálu finančne podporuje spoločnosť PosAm, spol. s r. o..
Matej Tunega
analytik INEKO
Ak sa Vám aktivity a činnosť inštitútu INEKO zdajú prínosné, budeme radi, ak nás podporíte v našej ďalšej práci. Ďakujeme.
