Vláda v ostatnom čase nerešpektuje výsledky výberových konaní. Verejné inštitúcie sa nezávislejšími stále nestávajú

INEKO prináša nové hodnotenie nezávislosti 26 verejných inštitúcií

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Nezávislosť verejných inštitúcií zohráva kľúčovú úlohu pri ochrane demokracie a je potrebná pre efektívnu kontrolu politikov. S cieľom poskytnúť zákonodarcom a exekutíve odporúčania ako nezávislosť a odbornosť inštitúcií posilniť zverejňuje INEKO už štvrté medziročné hodnotenie nezávislosti, odbornosti a otvorenosti verejných inštitúcií. V našej metodike skúmame mieru nezávislosti inštitúcií od výkonnej moci a politikov, organizačnú aj finančnú autonómnosť a odbornosť a otvorenosť prebiehajúcich výberových konaní na vedúce pozície pre 26 vybraných inštitúcií. Kompletné hodnotenie sme publikovali aj na samostatnom internetovom portáli.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Po štvrtýkrát sa na vrchole rebríčka ocitá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), Generálna prokuratúra (GP) a Ústavný súd (ÚS). Tieto inštitúcie sú jednoznačnými víťazmi v spôsobe obsadzovania a odvolávania čelných funkcionárov, suverenity organizácie, výšky platov a otvorenosti výberových konaní. Naopak, najhoršie hodnotenými zostávajú Slovenský pozemkový fond (SPF), Správa štátnych hmotných rezerv (SŠHR) a Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA). Z legislatívneho hľadiska, ale aj z pohľadu praxe sú znepokojujúco nízko hodnotenými aj Protimonopolný úrad (PMÚ), Finančné riaditeľstvo (FR) či Slovenská informačná služba (SIS).

Skryť Vypnúť reklamu

Na spodných priečkach sú najmä inštitúcie vedené výlučne jednou osobou, ktorá je dosadzovaná a odvolávaná monokraticky jedným štátnym orgánom – najmä ministrom alebo vládou a výber vedúceho funkcionára väčšinou prebieha za zatvorenými dverami. Silné prepojenie na vládu znamená aj zásahy do organizačnej štruktúry inštitúcií, obsadzovanie zástupcov šéfov či schvaľovanie štatútov.

Medzi naše odporúčania pre zákonodarcov patrí  stanovenie lehoty povinnej politickej pasivity pred nástupom do funkcie na najmenej dva roky. Napriek chýbajúcej legislatíve sa minulý rok zdalo, že tento trend dosádzania politikov do vedúcich funkcií už skončil. Z pôvodných štyroch (guvernér NBS Peter Kažimír, sudcovia ÚS Jana Laššáková a Mojmír Mamojka a predseda ÚRSO Ľubomír Jahnátek) už zostali v kreslách len dvaja (Peter Kažimír a Jana Laššáková). Nepríjemným prekvapením je preto nová politická nominácia Jána Marosza do čela Slovenského pozemkového fondu.

Skryť Vypnúť reklamu

Poradie

Celkové poradie Hodnotenia nezávislosti inštitúcií a transparentnosti výberových konaní

1

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť

89%

2

Generálna prokuratúra

80%

3

Ústavný súd

76%

4

Národná banka Slovenska

71%

5

Rozhlas a televízia Slovenska

67%

6

Úrad pre reguláciu elektronických komunikačných a poštových služieb

65%

7

Policajný zbor

63%

8

Verejný ochranca práv

60%

9

Úrad na ochranu osobných údajov

59%

10

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví

59%

11

Najvyšší kontrolný úrad

58%

12

Súdna rada

57%

13

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

57%

14

Úrad pre verejné obstarávanie

56%

15

Rada pre vysielanie a retransmisiu

54%

16

Ústav pamäti národa

51%

17

Štatistický úrad

49%

18

Úrad inšpekčnej služby

49%

19

Protimonopolný úrad

47%

20

Dopravný úrad

46%

21

Národný bezpečnostný úrad

45%

22

Finančné riaditeľstvo

41%

23

Slovenská informačná služba

39%

24

Slovenský pozemkový fond

35%

25

Správa štátnych hmotných rezerv

34%

26

Pôdohospodárska platobná agentúra

25%

 (zdroj: INEKO)

 

Výberové konania na vedúce pozície

Najtransparentnejšími zostávajú konkurzy z dielne bývalého ministra financií Eduarda Hegera. Jedná sa o pozície predsedu RRZ a prezidenta Finančného riaditeľstva. Tretím je výberové konanie na post generálneho prokurátora, ktoré podliehalo veľkej verejnej kontrole. Pri mnohých inštitúciách však verejná kontrola, aj zákonná definícia priebehu výberového konania chýba. Vo väčšine prípadov si tak spôsob organizácie konkurzu na danú pozíciu určuje orgán zodpovedný za menovanie, voľbu či nomináciu.

Často absentuje aj stanovenie základných požiadaviek na kandidátov ako napríklad požiadavky praxe či znalosť cudzieho jazyka. V kombinácii s monokratickým rozhodovaním o nominantoch za zatvorenými dverami (napríklad pri vymenúvaní len príslušným ministrom) sa stáva pre verejnosť nemožné akokoľvek skontrolovať vhodnosť vybraného kandidáta. Takéto potenciálne politické alebo nekvalifikované nominácie nezávislosti a odbornosti inštitúcií nepomáhajú.

Skryť Vypnúť reklamu

Oproti minuloročným výberovým konaniam, ktoré sme chválili (okrem spôsobu obsadenia postu predsedu Správy štátnych hmotných rezerv bez výberového konania), tento rok neprebehol žiaden konkurz úspešne a transparentne zároveň. Priamou nomináciou bola obsadená napríklad pozícia riaditeľa SIS či predsedníčky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS), zatiaľ čo na post policajného prezidenta a šéfa Úradu inšpekčnej služby (ÚIS), kde sa podľa platnej legislatívy výberové konanie vyžaduje, boli nominanti dosadení len dočasne.

Kritiku si zaslúži politická nominácia ministra pôdohospodárstva do čela SPF. Okrem politickej minulosti a chýbajúcej kvalifikácie nového generálneho riaditeľa je potrebné ministrovi Samuelovi Vlčanovi vytknúť aj ignorovanie výsledkov výberového konania. Ján Marosz sa na ňom totiž nezúčastnil a bol dosadený po jeho zrušení. Podobne sa minister zachoval aj pri hľadaní nového šéfa Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Víťaza transparentného výberového konania odmietol vymenovať a namiesto vyhlásenia opakovaného konkurzu priamo dosadil Jozefa Kissa.

Aj preto vidíme v porovnaní s výberovými konaniami organizovanými minulý rok veľký pokles v kvalite a otvorenosti výberového procesu v roku 2021.

 

Otvorenosť a odbornosť výberových konaní organizovaných za novej vlády (2020 v. 2021)

2020

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť

Predseda Ján Tóth

18.9.2020

95,8%

Finančné riaditeľstvo

Prezident Jiří Žežulka

1.12.2020

79,2%

Generálna prokuratúra

Generálny prokurátor Maroš Žilinka

10.12.2020

72,9%

Úrad pre reguláciu elektronických komunikačných a poštových služieb

Predseda Ivan Marták

21.9.2020

64,6%

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví

Predseda Andrej Juris

9.7.2020

43,8%

Súdna rada

Predseda Ján Mazák

23.4.2020

29,2%

Správa štátnych hmotných rezerv

Predseda Ján Rudolf

14.5.2020

16,7%

Priemerné hodnotenie za rok 2020

57,4%

2021

Úrad na ochranu osobných údajov

Výberové konanie bolo zrušené

 

-

Policajný zbor

Policajný prezident dočasne poverený výkonom Štefan Hamran

20.9.2021

-

Úrad inšpekčnej služby

Riaditeľ dočasne poverený výkonom Peter Scholtz

16.6.2021

-

Úrad pre dohľad and zdravotnou starostlivosťou

Predsedníčka Renáta Bláhová

29.4.2021

29,2%

Pôdohospodárska platobná agentúra

Generálny riaditeľ Jozef Kiss

1.7.2021

16,7%

Slovenská informačná služba

Riaditeľ Michal Aláč

6.5.2021

16,7%

Slovenský pozemkový fond

Generálny riaditeľ Ján Marosz

15.10.2021

16,7%

Priemerné hodnotenie za rok 2020

19.8%

(zdroj: INEKO)

 

Platy sa výrazne nehýbali

Férové odmeňovanie vo vedúcich funkciách považujeme za kľúčové na zlepšovanie politickej nezávislosti inštitúcií, zníženie rizika korupcie a na zvýšenie atraktivity pre kvalifikovaných kandidátov. Priemerný zárobok na vedúcich pozíciách narástol na 6 849 EUR. Najvyššie platy vedúcich sme za rok 2020 zaznamenali v Národnej banke Slovenska, v Súdnej rade a na Ústavnom súde. Naopak, najmenej zarábali šéfovia Dopravného úradu, Protimonopolného úradu a Slovenského pozemkového fondu. Informácia o plate riaditeľa SIS nám po prvýkrát nebola sprístupnená a pozícia predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nebola v tom roku obsadená.

Poradie

PRIEMERNÝ HRUBÝ MESAČNÝ PRÍJEM NAJVYŠŠIE POSTAVENÉHO VEDÚCEHO ZAMESTNANCA

1

Národná banka Slovenska*

20 766 €

2

Súdna rada

9 529 €

3

Ústavný súd

9 395 €

4

Rozhlas a televízia Slovenska

9 039 €

5

Najvyšší kontrolný úrad

8 391 €

6

Generálna prokuratúra

8 041 €

7

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť

7 692 €

8

Úrad pre ochranu osobných údajov

7 454 €

9

Správa štátnych hmotných rezerv

6 437 €

10

Finančné riaditeľstvo

6 393 €

11

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví

6 252 €

12

Policajný zbor

6 042 €

13

Verejný ochranca práv

5 902 €

14

Úrad pre reguláciu elektronických komunikačných a poštových služieb

5 429 €

15

Úrad inšpekčnej služby

5 331 €

16

Národný bezpečnostný úrad

5 046 €

17

Úrad pre verejné obstarávanie

4 899 €

18

Pôdohospodárska platobná agentúra

4 730 €

19

Štatistický úrad

4 683 €

20

Rada pre vysielanie a retransmisiu

4 427 €

21

Ústav pamäti národa

4 368 €

22

Dopravný úrad

3 527 €

23

Protimonopolný úrad

3 276 €

24

Slovenský pozemkový fond

2 893 €

 

Slovenská informačná služba**

 

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou***

 

* Výška platu guvernéra NBS je vyrátaná ako odhad hrubého príjmu na základe čistého mesačného príjmu zverejneného vo výročnej správe NBS

** SIS nezverejnila výšku platu riaditeľa

*** Pozícia predsedu ÚDZS nebola obsadená

 (zdroj: INEKO)

Našim odporúčaním je popri atraktívnom nastavení platov aj ich naviazanie na priemernú mesačnú mzdu zamestnanca v hospodárstve, a to najmä na pozíciách, kde k týmto nárastom nemusí dôjsť kvôli zmrazovaniu platov v štátnej správe alebo kvôli nevôli vlády.

Poradie

Priemerný hrubý mesačný príjem členov rady

1

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví

5 174 €

2

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

1 665 €

3

Rozhlas a televízia Slovenska

1 191 €

4

Úrad pre verejné obstarávanie

1 000 €

5

Slovenský pozemkový fond

759 €

6

Protimonopolný úrad

440 €

 (zdroj: INEKO)

 Pri platoch členov rád  treba brať do úvahy, že nie všetky pozície sú na plný úväzok, ich zvyšovanie, resp. zvyšovanie odmien je napriek tomu žiaduce. V prípade PMÚ sa odmeny nezvýšili, a tak opäť nedosiahli ani výšku minimálnej mzdy (tá bola 580 EUR za rok 2020). Priemernú mesačnú mzdu v hospodárstve (vo výške 1133 EUR za rok 2020) presiahli odmeny členov rád RTVS, ÚDZS a ÚRSO.  Príjmy členov rady ÚRSO boli zároveň výrazne vyššie ako ostatné odmeny a medziročne sa zvýšili až o 1119 EUR.

Alžbeta Tibenská, INEKO

 

Podrobnejšie informácie o indexe nezávislosti, vrátane bodového hodnotenia jednotlivých orgánov, platové podmienky, ako aj zoznam odporúčaní INEKO na posilnenie nezávislosti a odbornosti inštitúcií a zvýšenie transparentnosti výberových konaní nájdete na portáli institucie.ineko.sk a v analýze.

 ·       Hodnotenie odolnosti verejných inštitúcií voči zneužitiu – metodika

 ·       Kompletné dáta ku hodnoteniu

 Projekt, v ktorom INEKO monitoruje nezávislosť verejných inštitúcií a spôsob výberu a odvolávania čelných funkcionárov, podporuje v roku 2021 Nadácia Konrada Adenauera v Bratislave.

 

Ak sa Vám aktivity a činnosť inštitútu INEKO zdajú prínosné, budeme radi, ak nás podporíte v našej ďalšej práci. Ďakujeme.

INEKO

INEKO

Bloger 
  • Počet článkov:  108
  •  | 
  • Páči sa:  16x

INEKO je mimovládna nezisková organizácia, ktorá podporuje ekonomické a sociálne reformy s cieľom odstraňovať prekážky dlhodobého pozitívneho vývoja slovenskej ekonomiky a spoločnosti. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

6 článkov
Skryť Zatvoriť reklamu