Drahá budúcnosť zdravia
Debát o slovenskom zdravotníctve sme si v posledných týždňoch a mesiacoch užili pomerne dosť. Veľkou a opakovanou témou boli financie – koľko ich máme, koľko by sme ich potrebovali a odkiaľ ich zobrať. Väčšina týchto diskusií sa nepozerala do veľkej budúcnosti a snažila sa nájsť riešenia (resp. zlepšenia) s veľmi krátkym časovým horizontom. Hasiť aktuálne problémy je samozrejme v poriadku, nemali by sme však zabúdať na stredno- a dlhodobé výzvy.
Pravdepodobne najväčšou takouto výzvou je starnutie obyvateľstva. Vplyvu starnutia na fungovanie zdravotníctva sme sa v rámci INESS venovali už vo viacerých publikáciách a komentároch, ktoré problém skúmali z viacerých strán. Teraz sme vydali novú publikáciu s názvom Drahá budúcnosť zdravia, ktorá do debaty pridáva nový rozmer – koľko zdrojov na zdravotníctvo si starnutie populácie vyžiada. V tomto komentári približujeme hlavné body publikácie, plnú verziu si môžete zadarmo prečítať na našom webe iness.sk.
Prečo je staršia populácia drahšia?
Existuje viacero mechanizmov vysvetľujúcich vplyv starnutia na výdavky v zdravotníctve. S vekom exponenciálne stúpa množstvo nákladov, ktoré jednotlivec zdravotnému systému vytvára – podľa niektorých štúdií je až približne polovica celoživotných výdavkov na zdravotníctvo vytvorená v období po dosiahnutí 65. roku života jedinca. Bližší pohľad na problematiku však naznačuje, že nejde ani tak o vek, ako o čas pred smrťou. Inými slovami, nejde len o to či starneme, ale aj v akom štádiu života sme. Navyše, aj v prípade zomierania záleží na tom, ako zomierame. Rozdielne náklady totiž vytvorí človek umierajúci v nemocnici, ktorý sa snaží predĺžiť svoj život o každú možnú hodinu, a človek, umierajúci doma, ktorý je takpovediac zmierený s prirodzeným koncom.
Dôležité je však aj to, akú zdravotnú starostlivosť majú ľudia k dispozícii (strana ponuky). Najdôležitejšími sú dva faktory. Po prvé, k dispozícii sú čoraz komplexnejšie medicínske produkty. Došli sme do situácie, kde je prakticky nemožné dosiahnuť akýsi bod nasýtenia – situáciu, keď si už za viac peňazí nemôžete kúpiť lepšiu starostlivosť. Navyše, vzhľadom na bohatnutie obyvateľstva (aj keď v posledných pár rokoch zabrzdené infláciou) vzniká na ďalší a ďalší nákup starostlivosti čoraz väčší tlak.
Odhady Európskej komisie
Vyššie opísané mechanizmy nutne znamenajú, že výška zdrojov potrebných v zdravotníctve sa bude meniť. Rozsah tejto zmeny do roku 2070 sa v publikácii Ageing report 2021 snaží odhadnúť Európska komisia. V sekcii venujúcej sa zdravotníctvu modeluje 12 scenárov líšiacich sa v predpokladoch, ktoré do nej vstupujú.
Predpoklady, v ktorých sa scenáre líšia, zahŕňajú napríklad efekt starnutia populácie, dĺžku dožitia (v zdraví), vývoj životnej úrovne a technológií, ale aj zmenu v produktivite práce. Bližší popis metodiky je dostupný v samotnej publikácii.
Tabuľka 1: Scenáre vývoja podielu verejných výdavkov na zdravotníctvo 2019 – 2070; Slovensko, v zátvorke priemer EÚ
Zdroj: Európska komisia
Tabuľka 1 ilustruje ako by narástli verejné výdavky Slovenska na zdravotníctvo v jednotlivých scenároch. V každom zo scenárov príde k dramatickému nárastu výdavkov. Najnižší predpokladaný nárast je 26 %, najvyšší predpokladá prakticky zdvojnásobenie (+ 98 %) výdavkov.
Zo skupiny scenárov skúmajúcich rôzne demografické predpoklady je zaujímavým napríklad rozdiel medzi scenárom vysokej priemernej dĺžky života a scenárom zdravého starnutia. Prvý predpokladá o 2 roky dlhšiu očakávanú dĺžku života s dodatočnými rokmi života prežitými v zlom zdraví, zatiaľ čo druhý menovaný predpokladá, že všetky dodatočne získané roky života sú prežité v zdraví. Rozdiel medzi scenármi je až 1,6 percentuálneho bodu (p. b.). Spomedzi scenárov testujúcich rôzne makroekonomické premenné by k najväčšiemu nárastu (11,3 % HDP) viedol scenár nedemografických determinantov, ktorý na výdavkové profily založené na veku a pohlaví aplikuje priemernú elasticitu na úrovni 1,5 nelineárne konvergujúcu k hodnote 1, ktorú dosiahne v roku 2070. AWG scenáre (scenáre pracovnej skupiny pre starnutie obyvateľstva) skúmajú vplyv príjmovej elasticity výdavkov na zdravotnú starostlivosť, zdravotného stavu počas dodatočných rokov života a poklesu v raste celkovej produktivity faktorov. Predpokladané výšky verejných výdavkov na zdravotníctvo sa v tejto poslednej skupine scenárov pohybujú od 8,1 % HDP do 9,5 % HDP
Za zmienku stojí, že nárast slovenských výdavkov je vo všetkých scenároch (výrazne) nad priemerom EÚ. V 4 scenároch je navyše nárast slovenských verejných výdavkov na zdravotníctvo (v p. b. HDP) najvyšší spomedzi štátov EÚ, v ďalších 4 ide o druhý najvyšší nárast.
Koľko miliárd navyše budeme potrebovať?
Výdavky vyjadrené ako percento HDP v jednotlivých scenároch sú samozrejme zaujímavé, zároveň však môžu pôsobiť pomerne abstraktne. Tomuto dojmu nepomáha ani to, že predpovede v jednotlivých scenároch sú vypočítané až do roku 2070.
Aby sme jednotlivé scenáre „zhmotnili“ a zreálnili, prepočítali sme vývoj jednotlivých scenárov do roku 2030 a výdavky sme vyjadrili v konkrétnych hodnotách. Pri výpočtoch sme si okrem Ageing reportu 2021 pomáhali aj ďalšími dátami z Eurostatu a Ministerstva financií, konkrétne rozpočtom verejnej správy na roky 2023 až 2025. Na základe dostupných údajov sme namodelovali jednoduchú lineárnu predikciu verejných výdavkov na zdravotníctvo a HDP do roku 2030. Podľa týchto výpočtov majú verejné výdavky na zdravotníctvo na Slovensku v roku 2030 predstavovať 6,39 % HDP a HDP dosiahne hodnotu 151,5 miliardy eur. Nominálne výdavky na zdravotníctvo teda budú podľa týchto výpočtov v roku 2030 predstavovať 9,68 miliardy eur. Výpočet predstavuje „základný scenár,“ s ktorým porovnávame scenáre z Ageing reportu.
Tabuľka 2: Predikcia výšky verejných výdavkov na zdravotníctvo v roku 2030 podľa jednotlivých scenárov; porovnanie so základným scenárom
Zdroj: Európska komisia, Eurostat, Ministerstvo financií SR, vlastné výpočty
Aj v najmenej nákladnom scenári (scenár zdravého starnutia) by Slovensko v roku 2030 na zdravotníctvo vynaložilo o približne 310 miliónov eur viac, ako v prípade odhadu na základe doterajšieho vývoja výdavkov a HDP. Kumulatívny rozdiel by v období od roku 2024 do roku 2030 dosiahol výšku až necelých 5 miliárd eur. V „najdrahšom“ scenári (scenár intenzity práce) by rozdiel v roku 2030 predstavoval takmer 2 miliardy eur a kumulatívny rozdiel za 7 rokov by činil až 11,1 miliardy eur.
Záver
Analýza Ageing Report jednoznačne ukazuje, že zdravotníctvo si bude vyžadovať stále väčší podiel zdrojov. K tomuto vývoju dôjde v každom z pripravených scenárov, rozdiely spočívajú len v miere nárastu.
Zásadnou otázkou je pôvod nových zdrojov. Tie môžu byť buď verejné, alebo súkromné. V prípade verených zdrojov bude nutné buď zásadne zmeniť štruktúru priorít vo verejnom rozpočte, alebo radikálne zvýšiť dane a odvody. V prvom prípade by to vyžadovalo značné škrty najmä pri plošných sociálnych výdavkoch a ich presmerovanie na zdravotníctvo. V druhom prípade by to znamenalo zvýšenie už tak značného daňovo-odvodového zaťaženia, najmä práce. Aj vzhľadom k zlému stavu verejných financií je rýchlejší rast toku verejných zdrojov do zdravotníctva v najbližších rokoch veľmi otázny.
V prípade súkromných zdrojov by sa jednalo o kombináciu väčšej spoluúčasti pacientov, pripoistenia a prítoku súkromného kapitálu. Aj v tomto prípade budú zmeny náročné. Téma spoluúčasti je politicky citlivá. Funkčný trh s pripoistením si vyžaduje legislatívne zmeny (popísali sme ich v publikácii Priestor pre zdravotné pripoistenie na Slovensku). Súkromný kapitál nepríde do prostredia vysokej neistoty a politického rizika. Jedným z krokov na jeho prilákanie by však mohlo byť rozdelenie a odpredaj štátnej zdravotnej poisťovne. Nielenže by tento krok do štátnej kasy priniesol nezanedbateľné finančné zdroje, do sektoru zdravotníctva by vniesol aj viac konkurencie a stability.
V nasledujúcich rokoch bude Slovensko a ďalšie európske štáty čeliť rastúcim výdavkom na zdravotníctvo, dôchodky, a ďalšie položky späté so starnutím obyvateľstva. Starnutie pri súčasnej štruktúre financovania zdravotníctva z verejných zdrojov znamená aj menej ekonomicky aktívnych platcov odvodov. Zároveň sme svedkami zdražovania štátnych dlhov, čo bude komplikovať možnosť financovať tieto výdavky na úver. Bez ohľadu na politickú vôľu tak budeme v nasledujúcich rokoch svedkami viacerých vynútených zmien v štruktúre financovania zdravotníctva.
Matej Bárta
