Pomerne často z médií počuť vyjadrenia o nedostatku vodičov kamiónov či programátorov. Je to však len rétorický obrat. Ich množstvo priamo úmerne zodpovedá ochote spotrebiteľov platiť za ich služby. Stačí zvyšovať ponukovú cenu až do momentu, kým sa voľný vodič alebo programátor nezjaví. Ak takú cenu nie sme ochotní zaplatiť, znamená to, že iné potreby majú u nás vyššiu prioritu, ako prepravenie tovaru či naprogramovanie aplikácie. Rastúca cena zároveň do odvetvia láka nových poskytovateľov služieb.
Problém nastáva, ak je cenový mechanizmus porušený. V prípade programátorov existuje minimum prekážok. Platby za IT služby sú neregulované a vstup do odvetvia je otvorený, stačí vedieť programovať. V prípade vodičov kamiónov sa objavujú prvé polená pod nohami – vstup do odvetvia nie je voľný (potreba vodičského oprávnenia), existujú cezhraničné obmedzenia, regulácie ohľadom vozidiel a nákladu a podobne. Stále je však otvorená strana dopytu – dopytové ceny za služby prepravy sú plne v rukách zákazníkov.
V prípade zdravotníctva tento mechanizmus nefunguje. Na jednej strane sú rozsiahle prekážky vstupu na trh (od vzdelania až po zazmluvnenie), na strane druhej má pacient minimálne možnosti ako zvyšovať dopytovú cenu, pretože množstvo prostriedkov v systéme je dané rozpočtom. Mzdy zdravotníkov síce poskytovatelia môžu teoreticky zvyšovať aj nad rámec zákona, v praxi sú však limitovaní celkovým množstvom prostriedkov, ktoré je dané rozpočtom.
Existujú však výnimky v podobe viac-menej plne komercionalizovaných sektorov. Napríklad mladí (pod 40 rokov) lekári tvorili v roku 2009 necelých 25 % zubných lekárov na Slovensku, v roku 2020 to bolo už 40 %. Toto odvetvie zjavne nemá problém k sebe lákať pracovníkov. Podobne v prípade korekcií zraku či kozmetických kliník nebýva množstvo zdravotníkov skloňovaným problémom.
V trhovej ekonomike je pracovnej sily presne toľko, koľko si zákazníci nakúpia. Nedostatok sa objaví až v momente, keď začneme situáciu porovnávať s nejakým hypotetickým ideálnym stavom (každý občan by mal mať prístup k zdravotnej starostlivosti, potravinám, bývaniu...). Snaha odstrániť takto vnímaný nedostatok vedie k vytváraniu rôznych opatrení, ktoré narúšajú mechanizmus ponuky a dopytu (vytvorenie centrálne plánovaného systému) a následne vzniká nedostatok aj v rámci existujúcich produkčných schopností ekonomiky. Inými slovami – nedostatok v takomto systéme je väčší, ale rovnomernejšie rozložený.
Bez ohľadu na toto teoretické cvičenie, predchádzajúce čísla nám ukázali, že súčasný početný stav zdravotníkov sa v nadchádzajúcich rokoch bude dramaticky meniť. Pri zachovaní súčasnej zotrvačnosti v systéme sa slovenské zdravotníctvo rýchlo dostane do stavu, v ktorom teoretická dostupnosť služieb bude len papierová a mnohé, dnes stále ešte bežné služby sa stanú reálne nedostupnými. Problémom nebudú len zložité vyšetrenia či operácie, ale aj rutinná návšteva špecialistu či všeobecného lekára.
Jednoduché, rýchle a bezbolestné riešenie neexistuje. Medzi ponukou a dopytom v zdravotníctve sa rýchlo roztvárajú nožnice, ktoré nie je možné zatvoriť jedným zákonom.
Riešenie nemáme. Nová publikácia INESS pod názvom Chýbajúci zdravotníci: 21 zlepšení však prináša konkrétne návrhy na zlepšenie.
Martin Vlachynský
