Posledné roky priniesli zrod platforiem a tzv. „gig“ ekonomiky. Miesto tradičného vzťahu zamestnanec-zamestnávateľ vznikli internetové platformy (virtuálne trhoviská), ktoré sprostredkovávajú kontakt, podmienky a platby medzi objednávateľom a dodávateľom. Obchodované služby môžu mať charakter rôznych IT a administratívnych úloh (napríklad Amazon Mechanical Turk, Upwork), alebo sú úzko zamerané na jednu činnosť (napr. Uber).
V zdravotníctve nie je tento koncept žiadnou novinkou. História už od 19. storočia pozná „cestujúcich doktorov“ aj zdravotné sestry. Ten spôsob dočasného obsadzovania voľných miest pre zdravotníkov je známy aj pod latinským výrazom „locum tenens“ a formálne sa rozvinul v USA v 70. rokoch minulého storočia. V posledných rokoch so stúpajúcim nedostatkom zdravotníkov zažíva tento model v USA renesanciu, v roku 2019 takýmto spôsobom pracovalo 6 % lekárov a podiel kliník využívajúcich locum tenens stúpol z 11 % v 2016 na 21 % v 2019. Iné prieskumy dokonca hovoria až o 85 % zdravotníckych zariadeniach využívajúcich dočasných zdravotníkov. Takýto mód umožňuje zdravotníkom vyskúšať si prácu na konkrétnom mieste bez vytvárania prvotných veľkých záväzkov, dáva im väčšiu flexibilitu a možnosť raz za pár mesiacov či rokov „vypnúť“. Variáciou tohto pracovného módu sú kliniky, ktoré slúžia ako platformy pre lekárov. Jednou zo známejších je Surgery Center of Oklahoma. Je vlastnená 40 lekármi, ktorá funguje ako platforma na predaj ich služieb, vrátane „e-shopového“ predaja cez internet, výhradne pre samoplatcov. Ponúka transparentné a výrazne nižšie ceny, než aké sú štandardne účtované americkými nemocnicami pri využití zdravotnej poistky.
Gig economy v modernom ponímaní, teda ako skutočné online trhoviská a nie len zoznamy voľných pracovných miest, sa v zdravotníctve začala rozvíjať až v posledných 2-3 rokoch. Len v roku 2021 aplikácie a platformy ConnectRN, Trusted, ShiftMed, Nomad, CareRev či HealthGigJobs získali od investorov na rozvoj dokopy skoro 400 miliónov dolárov. Všetky nejakým spôsobom spájajú ponuku a dopyt po zdravotníckych profesionáloch, pričom niektoré manažujú aj finančnú stránku kontraktov, rovnako ako Uber manažuje platby za jazdu.
Využitie platforiem v zdravotníctve sa nelimituje len na zdravotníkov. Ako príklad môžeme uviesť platformu Modivcare, ktorá sa sústredí na neakútnu zdravotnú dopravu v niektorých mestách USA a spája dopyt menej mobilných pacientov s príhodne vybavenými a zaškolenými vodičmi.
Ako vždy v prípade startupov, mnohé z nich skončia v slepej uličke. No postupný ústup od klasických pracovných zmlúv smerom k „on demand“ vzťahom sa bude nezadržateľne šíriť aj zdravotníctvom. Vďaka tomu, že časť činností je možné spraviť online (vyhodnocovanie snímok, konzultácie – napríklad slovenský projekt diagnose.me), tento trend nebude striktne geograficky ohraničený. Otázka je, či sa slovenská legislatíva bude na tento trend pozerať pasívne, alebo mu vykročí oproti.
Zlepšenie #20: Priprava legislatívnej pôdy pre flexibilnejšie formy kontraktov medzi poskytovateľmi a zdravotníkmi
Celkovo 21 zlepšení nájdete v novej publikácii INESS pod názvom Chýbajúci zdravotníci: 21 zlepšení
Martin Vlachynský
