Slovenskí podnikatelia sa sťažujú na neustále nové byrokratické požiadavky, ktoré im sťažujú podnikanie. Hoci vláda opakovane sľubuje, že zjednoduší a sprehľadní spleť zákonov a predpisov, výsledky sú zatiaľ skromné.
Pritom by to mohlo byť také jednoduché.
Tento dátum poznajú asi len zasvätení: 29. septembra sa oslavuje Medzinárodný deň byrokracie - na počesť rakúskeho ekonóma Ludwiga von Misesa, ktorý napísal významné dielo o dôsledkoch štátnej regulácie a zároveň sa v tento deň narodil. Von Mises sa považuje za jedného z najvplyvnejších predstaviteľov rakúskej ekonomickej školy. Vo svojej knihe „Byrokracia“, ktorá vyšla v roku 1944, kritizuje prílišnú úlohu byrokracie ako prekážku podnikateľskej kreativity a inovácií. Podľa neho má byrokracia rastúcu tendenciu regulovať a kontrolovať - dokonca aj veci, ktoré si reguláciu a kontrolu nevyžadujú. To vedie k zníženiu až k strate produktivity, keďže podnikatelia a zamestnanci musia tráviť čas papierovaním a vypĺňaním formulárov namiesto toho, aby sa venovali skutočnej práci.
Toto zistenie, staré už takmer 80 rokov, je dnes aktuálnejšie než kedykoľvek predtým. Byrokracia má tendenciu neustále rásť a slovenskí podnikatelia sú pod čoraz väčším tlakom dodržiavať zložité predpisy a administratívne povinnosti. Podľa prieskumu Eurobarometra je zložitosť administratívnych postupov dlhodobým a prehlbujúcim sa problémom pre slovenských podnikateľov.
Skoro tri štvrtiny podnikateľov zápasí s často sa meniacimi smernicami a zákonmi. Nestačí, aby raz ročne skontrolovali aktuálne pravidlá. Musia byť neustále v strehu, aby im neunikli žiadne zmeny. Na Slovensku je vyše roka účinné nové pravidlo, že všetky nariadenia a zákony, ktoré majú vplyv na hospodárstvo, nadobudnú účinnosť buď 1. januára, alebo 1. júla. Samozrejme, existujú výnimky, napríklad v prípade medzinárodných zmlúv, právnych aktov Európskej únie alebo úprav potrebných z dôvodu mimoriadnych udalostí. V zásade by však tieto dva termíny mali platiť pre všetky byrokratické požiadavky. Síce sa regulácia dátumov účinnosti má vzťahovať na všetky právne predpisy, no napríklad časti zákona o konsolidácii verejných financií z minulého roka, ktorým sa zvýšili správne a súdne poplatky, nadobudli účinnosť 1. apríla.
Odborníci sa domnievajú, že by to tak nemalo byť. Vláda síce deklarovala cieľ zjednodušiť byrokraciu, ale zatiaľ sa to podarilo len minimálne. Aj keď bol zavedený systém 1-in 2-out, podľa ktorého za každé zvýšenie nákladov pre podnikateľov musí vláda znížiť náklady v dvojnásobnej miere, pokrok je pomalý. Slovenskí manažéri stále považujú čas potrebný na začatie podnikania za jeden z najdlhších v rámci EÚ.
Je na mieste pozrieť sa na príklady zo zahraničia. V Estónsku a severských krajinách plne digitalizované procesy výrazne uľahčujú podnikanie. Takýto prístup by pomohol aj slovenským podnikateľom a zvýšil atraktivitu Slovenska ako miesta na investovanie. Medzinárodní investori kladú veľký dôraz na stabilný a prehľadný právny rámec, keď sa rozhodujú o umiestnení svojich investícií. Jednoduché a jasné predpisy sú preto kľúčové pre zabezpečenie budúcej prosperity Slovenska. Tam, kde sa celý deň vypracúvajú správy o trvalej udržateľnosti a kde sa musia špehovať dokonca aj dodávatelia dodávateľov, je nepravdepodobné, že by niekto chcel založiť dcérsku spoločnosť.
Medzinárodný deň byrokracie 29. septembra by mal politikom poslúžiť ako pripomienka ich vlastných sľubov. To, čo predpovedal Ludwig von Mises, sa nemusí naplniť do posledného detailu. Nadmerná byrokracia však podľa neho predstavuje „smrť efektívnosti a pôrodnicu frustrácie“, a to je varovanie, ktoré by sme mali brať vážne.
Jakub Zeman
Autor je externý spolupracovník INESS
