Kompetencie sú jedným z magických slov (podobne ako „nárok“, či „záujem pacienta“), o ktorých sa v slovenskom zdravotníctve veľa hovorí, ale málo sa deje. Aktívna práca s kompetenciami zdravotníkov je pritom nevyhnutný krok na udržanie dostupnosti zdravotníckych služieb v budúcnosti.
Jeden zo zásadných problémov je, že diskusie o kompetenciách sa často točia v kruhu. Príkladom sú kompetencie praktických lekárov. Väčšina sektora sa zhodne na tom, že by mali byť väčšie, aby to zvýšilo atraktivitu tejto špecializácie v očiach medikov, ale aj efektívnosť systému ako takého. No v momente, keď začneme zvyšovať kompetencie existujúcich všeobecných lekárov, narazíme na problém, že ich je málo a dodatočné úlohy by ich ešte viac preťažili.
Meniť kompetencie v rámci uzavretej skupiny pomôže maximálne uhasiť nejaké lokálne požiare (ak je menej kardiológov ako internistov, prehodí sa časť práce z jedných pliec na druhé). No základnou pointou zmeny kompetencií musí byť rozširovanie pyramídy ľudí, ktorí poskytujú služby spojené s manažmentom zdravia. Zjavná cesta je posúvanie kompetencií v rámci výkonu zdravotnej starostlivosti vertikálne od najvyššej kvalifikácie (lekárskej) k nižším (sestry, sanitári, administratívna sila). Významné je aj posúvanie (alebo aspoň ujasnenie) kompetencií aj na horizontálnej úrovni, napríklad medzi lekármi a lekárňami, či poskytovateľmi sociálnej a rôznej komunitnej podpory.
Veľa kompetencií v zdravotníctve je „zabetónovaných“ relevantnými aj domnelými obavami o bezpečnosť pacienta. Tieto pravidlá je nevyhnutné pravidelne prehodnocovať ako na základe inovácií (napr. nové možnosti monitoringu pacienta), tak na základe reálnej situácie v teréne (akútny nedostatok). Neraz sa však jedná o súboje záujmových skupín vnútri sektora, ako sme mohli sledovať na vzájomných prestrelkách všeobecných lekárov a špecialistov ohľadom predpisovania liekov vo februári 2022.
Pekný príklad, ako drobné kompetenčné zmeny môžu ovplyvniť dostupnosť pracovnej sily, bolo vidieť na experimente s „praktickými sestrami“. Tieto vznikli premenovaním zdravotných asistentov v roku 2018, ktorým sa ešte pred tým, v roku 2017, zmenil rozsah praxe. Podľa Asociácie stredných zdravotníckych škôl bol počet záujemcov o štúdium v odbore zdravotnícky asistent/praktická sestra v roku 2020 o 40 % vyšší ako v roku 2018. Nárast záujemcov udáva vo svojej správe aj NKÚ, hoci číslo neuvádza. V roku 2021 prišlo zase k spätnému premenovaniu praktických sestier na zdravotných asistentov z dôvodu odporu záujmových skupín a nesúladu s európskymi normami. Dopad týchto spätných zmien na záujem študentov zatiaľ nepoznáme.
Zahraničným príkladom práce s kompetenciami môže byť vakcinácia proti Covid 19 v USA. Okrem tradičných miest (kliniky) a veľkokapacitných centier boli do očkovania rýchlo zapojené aj maloobchodné siete (Walmart, CVS). V záujme rýchleho zaočkovania mohli vakcíny podávať farmaceuti, farmaceutickí laboranti a v niektorých štátoch dokonca aj stážisti pod dohľadom farmaceuta či veterinári.
Ak má byť cieľom zvýšenie (alebo aspoň udržanie) dostupnosti zdravotných služieb, systém musí byť nastavený na neustále prehodnocovanie kompetencií s preddefinovaným cieľom rozšíriť ich. Napríklad akreditovaný kurz sanitára trvá v ČR 180 hodín (100 hodín teoretická príprava, 80 hodín praktická príprava), sanitár na Slovensku musí mať podľa aktuálnej legislatívy ukončené stredoškolské vzdelanie v odbore sanitár.
Otvorenou zostáva aj otázka formálneho zapojenia nedoštudovaných lekárov. Ak študent medicíny absolvoval úspešne 3-4 ročníky, ale nemá za sebou strednú zdravotnú školu, jeho vzdelanie je považované za nulové.
Kľúčové však je väčšie „rozvrstvenie“ kompetencií. Napríklad Spojené kráľovstvo pozná až tri druhy „nástrojárov“ (na chirurgickej sále) - surgical care practitioner, operating department practitioner, theatre nurse. Základná úloha týchto profesií je podobná (procesný a technologický manažment pacienta a sály pred, počas a po operácii), líši sa však úroveň kompetencie, aj úroveň potrebného vzdelania, či praxe. Podobne v USA poznajú surgical assistant, aj surgical technologist. Vyššia úroveň kompetencií si typicky vyžaduje univerzitné vzdelanie, no na nižšiu stačí 1-2 ročný nadstavbový kurz a prípadný internship/job shadowing v teréne. Takéto rozvrstvenie kompetencií má niekoľko výhod – šetrí čas drahších pracovníkov, umožňuje zapájať pracovníkov s nižším vzdelaním do náročnejších úloh a umožňuje dlhodobý kariérny rast (vzdelanie na vyššiu úroveň kompetencií je väčšinou možné absolvovať počas práce na nižšej úrovni). Rozvrstvenie kompetencií však musí nastať nielen na úrovni pracovísk, ale musí začať už na úrovni vzdelávania.
Povinné vzdelanie nemusí byť nutne naviazané na šúchanie školských lavíc. Napríklad v Spojenom kráľovstve existuje kategória Healthcare assistant, ktorého certifikácia spočíva v kurze (možno ho absolvovať online) a polročnej stáži. Ako HA (ale napríklad aj ako Dietetic assistant či Maternity support worker) sa môžete neskôr kvalifikovať na Assistent practicioner. Jasné možnosti kariérneho postupu tak zvyšujú atraktivitu aj tých najzákladnejších zdravotníckych povolaní, pričom kľúčová je najmä prax, nie počet hodín odkrútených v škole. V prípade Slovenska je možné preskúmať napríklad priestor na prax záchranárov v nemocniciach na urgente a podobne, prípadne na rozsah kompetencií budúcich zdravotníkov počas praxe/štúdia.
Pre pragmatický prístup zapájania nových pracovníkov do zdravotníckych procesov existuje konkrétny anglický termín – task shifting (posúvanie úloh), v novšej literatúre sa objavuje aj menej provokujúci termín task sharing (zdieľanie úloh). WHO definuje task shifting ako „racionálnu redistribúciu úloh v rámci zdravotníckych tímov“ a má k nemu oficiálne odporúčania a návody. Task shifting sa spomína primárne v súvislosti s rozvojovými krajinami, často s dôrazom na monitoring HIV v rámci komunít. Viaceré príklady nájdeme aj v oblasti oftalmológie, keď skríning diabetickej retinopatie či glaukómu v populácii pomáhajú robiť (napríklad meraním vnútroočného tlaku) zdravotné sestry , či dokonca trénovaní laici v rámci svojich komunít.
V chudobných krajinách, kde je dostupnosť zdravotnej starostlivosti výrazne nižšia ako na západe a regulačné prostredie voľnejšie, je väčší priestor na experimentovanie. No v posledných rokoch sa tento fenomén čoraz viac objavuje aj vo vyspelých krajinách. Metaštúdia z roku 2020 analyzovala 21 štúdií zaoberajúcich sa task shiftingom, pričom len dve štúdie boli z krajín s nižším a stredným príjmom. Zhruba dve tretiny štúdií sledovali presun úloh na zdravotné sestry a tretina na farmaceutov. Sledovali posun úloh v manažmente chronických pacientov (vysoký tlak, diabetes, HIV/AIDS), ale aj presun kompetencie predpisovať lieky na sestry a farmaceutov.
Lekciu z úpravy kompetencií či task shiftingu môžeme zhrnúť do troch bodov: nové kategórie zdravotníkov, zvyšovanie kvalifikácie spojené so zvyšovaním kompetencií, zapojenie rodiny do zdravotníckych činností.
Zlepšenie pre Slovensko: Pravidelné prehodnocovanie kompetencií všetkých účastníkov v sektore s cieľom zvýšiť zapojenie, vrátane podmienok vzdelania. Ako štartovací bod sa ponúka zapojenie rozsiahlej siete lekární do poskytovania zdravotnej starostlivosti a prehodnotenie povinného vzdelania a rolí nižšieho zdravotného personálu, vrátane vytvorenia úplne nových rolí.
Ďalších 20 zlepšení nájdete v novej publikácii INESS pod názvom Chýbajúci zdravotníci: 21 zlepšení
Martin Vlachynský
