Príbeh, ktorý zjednocuje masy, je priamočiary. Keď ropa zdražuje, pumpári zdražujú rýchlo a nadproporčne. Keď ropa zlacňuje, pumpári zlacňujú oneskorene a podproporčne. V momente keď ceny ropy začnú padať, ľudia vybehnú k pumpám a orlím zrakom sledujú totemy: „Aha! Teraz to vidíme!“ Tento príbeh naviac podporila nedávna situácia v ČR, kde ceny prudko poklesli zo svojho vrcholu, práve keď mala marže na českých pumpách začať sledovať nová štátna aplikácia. Väčšina ľudí pritom ani nepostrehla, že aplikáciu napadli hackeri a jej reálny štart sa v skutočnosti presunul. Naviac, do aplikácie sa hlásia marže spätne za posledných 30 dní, takže zlacnenie v jednom dni už cenovú históriu pumpárom moc neovplyvní.
Ale spať k jadru problému – podvádzajú pumpári? Už táto samotná otázka je nezmyselná. My aj Česi žijeme v trhovej ekonomike a marže pumpárov neupravuje žiaden zákon. Ak chcú, môžu si dať maržu 1000 %, je to čisto ich obchodná voľba. Na Slovensku je zhruba 120 rôznych prevádzkovateľov čerpacích staníc. V maloobchodnom predaji je teda konkurencie až-až. Ceny paliva sa porovnávajú extrémne ľahko a okrem očí zákazníka to robí aj množstvo webov. Nakoniec, celé toto protipumpárske spoločenské ťaženie je možné len vďaka tomu, že aj laik si vie pozrieť cenu za barel ropy a cenu na pumpe, no málokto sleduje cenu obilia a porovnáva ju s cenou chleba na pulte, nehovoriac o nejakých cenách medi či polovodičov, verzus ceny elektroniky, hoci tam sú marže predajcov oveľa divokejšie.
Kto sa nad takýmto príbehom o rastoch a poklesoch cien zamyslí matematicky, pochopí, že nemôže existovať. Znamenalo by to totiž, že: Ak cena ropy narastie o 10 %, pumpa zdraží o 12 %, ropa zase klesne na pôvodnú hodnotu ale pumpa zlacní len o 5 %. Čo by bol výsledok opakovania tejto iterácie? Nekonečný rast. Ak by príbeh fungoval, dnes by liter benzínu musel stáť tisíce eur.
Jediné, čo by mohlo pumpárom fungovať, je proporčne zvýšiť cenu, ale následne ju v tej výške podržať dlhšie. Príklad - ropa zdražie o 10 % a zase klesne, pumpár takisto zdražie o 10 %, ale vyššiu cenu podrží dlhšie a zníži až nejaké obdobie po tom, čo klesla cena ropy. Ako som spomínal na začiatku, je to úplne v poriadku, pumpár si môže nastaviť obchodnú stratégiu podľa ľubovôle, rovnako ako pekár, predajca elektroniky, alebo šofér kamióna. Robia to však pumpári?
Teória hovorí, že nie, aspoň nie systematicky. Dočasné zvýšenie marží znamená zvýšenie tržieb, ale na úkor trhového podielu. To ale nie je univerzálne úspešná obchodná stratégia. Ak by ste takto riadili svoju firmu, tak po nejakom čase by vám trhový podiel klesol natoľko, že vyššie marže by priniesli pokles tržieb (odliv zákazníkov), aj zisku. Neplatilo by to len v prípade, že všetky pumpy by mali identické ceny. Ale to nemajú, stačí pozrieť na ulicu. Naviac, ak by chcel pumpár takto postupovať, nepotrebuje na to Putinovu inváziu. Mohol by to rovnako spraviť vo februári či v decembri, ako v marci.
Vieme takéto chovanie sledovať na dátach? Nevieme. Pumpy nie sú prietokový ohrievač Rotterdamskej burzy. Medzi cenou barelu ropy na termináli a cenou benzínu vo vašej nádrži je množstvo medzičlánkov. Nejde len o to, že je tam mnoho medzistupňov dopravy, skladovania, rafinácie a ďalšej dopravy a skladovania. Ide aj o to, že ropa aj palivá sa nekupujú ani zďaleka všetky za spotovú cenu, ale formou rôznych termínovaných kontraktov. Keď vám na pumpe tečie benzín do nádrže, tak neviete, či bol kontrakt kúpený včera, pred týždňom, alebo dvoma mesiacmi. Pokiaľ nepoznáte celú časovú a objemovú štruktúru všetkých kontraktov od Rotterdamu až po pumpu, opisovanie totemových cien do excelu vám bude nanič. Nehovoriac o tom, že musíte zarátať aj rôzne jednorazové disrupcie, ako je napríklad aktuálna, viac ako mesačná technická odstávka rafinérie v Kralupoch.
A pozor, aj tu robí mnoho ľudí môj obľúbený omyl, podobne ako pri iných obchodníkoch. Abstrahujú od komplexnosti a pozerajú len na jediný finančný ukazovateľ – obchodnú prirážku. Pumpa nemá len náklady na materiál a len tržby z predaja litrov benzínu. Má tržby aj z iných tovarov, vplývajú na ňu mzdové náklady, náklady na energie, či na kapitál.
Mimochodom, nárast koncových cien palív bol na Slovensku na prelome marca jeden z najnižších v Európe. Z 26 sledovaných krajín bol nárast ceny nižší len v piatich. Čo nás môže viesť k zaujímavej úvahe. Ak českí komentári nariekajú, že českí pumpári „zneužili situáciu“ a výrazne si zvýšili marže, znamená to, že slovenskí pumpári sú extrémne solidárni so šoférmi a svoje marže si znížili? Buď prijmeme obe konštatovania, alebo ani jedno...
Martin Vlachynský
Prečo ľudia pri nazeraní na ekonomické javy používajú kmeňovú logiku? Vypočujte si náš podcast!
