Čo vám chceme týmto textom povedať:
1) Rozpočet EÚ môže byť menší, pritom efektívnejší.
2) Navrhnuté nové dane sú sporné, fiškálne netransparentné, nemali by byť zavádzané.
V nasledujúcom texte rozoberáme obe strany rozpočtu, s dôrazom na príjmovú časť. Po jeho prečítaní budete patriť do špičky v obore financovania EÚ!
Prečo sa teraz zaujímať o rozpočet EÚ na roky 2028 – 2034?
Európska komisia predstavila výrazne väčší rozpočet, s akým doteraz EÚ hospodárila. Veľkosť rozpočtu sa uvádza v pomere k hrubému národnému dôchodku (zjednodušene HDP vytvorený daňovými rezidentami):
Rozpočet 2021 – 2027: 1,1 % HND.
Návrh rozpočtu 2028 – 2034: 1,26 % HND
Všetky výdavky v tomto texte uvádzame v stálych cenách (zohľadňujú infláciu). Väčší rozpočet znamená prirodzene vyššie príspevky národných štátov.
Na zaplatenie vyšších výdavkov treba viac zdrojov, ktoré sa budú dotýkať aj vás:
1) Zvýšiť doterajšie príspevky štátov – v prípade Slovenska o 200 – 230 mil. EUR ročne.
2) Zaviesť nové dane, ktoré budú platiť aj slovenskí občania a firmy o 365 mil. EUR ročne, cca 70 EUR na občana – viac detailov nižšie v texte.
Čo navrhuje Komisia, čo navrhuje Parlament a čo navrhuje INESS?
INESS spolu s prominentnými európskymi think-tankmi združenými v paneurópskej sieti EPICENTER Network zverejnil návrh Alternatívneho rozpočtu EÚ na roky 2028 – 2034. Na základe analýzy výdavkov tvrdíme, že viacročný rozpočet EÚ môže pri efektívnejšom nastavení výdavkov dosiahnuť požadované ciele aj bez nutnosti zavádzať nové dane a zvyšovať existujúce zdroje.
Slovenskú verziu tohto dokumentu nájdete na linku: https://iness.sk/alternativny-rozpocet-eu/
Detailnú analýzu v anglickom jazyku nájdete na tomto linku. Interaktívnu webstránku k tomuto návrhu nájdete na adrese http://www.alternativeEUbudget.eu.
Európsky parlament by rád navýšil celkový rozpočet o ďalších 10 %. Porovnanie rozpočtov ukazuje pomerne dramatický nárast:
Východiská hodnotenia nového rozpočtu EÚ
• Hlavnou úlohou rozpočtu EÚ je podporovať fungovanie jednotného trhu a voľného pohybu – nie kopírovať národné fiškálne systémy.
• Uplatňovať by sa mal prísny test legitimity: výdavky na úrovni EÚ sú opodstatnené len vtedy, ak preukázateľne podporujú voľný pohyb osôb, tovarov, služieb či kapitálu. Keď znižujú cezhraničné bariéry alebo prinášajú výsledky, ktoré členské štáty nemôžu dosiahnuť samy.
• Prerozdeľovanie, alebo sektorovo špecifické výdavky v rámci národných ekonomík nespadajú do tejto základnej funkcie.
Zistenia
Zloženie výdavkov rozpočtu je čoraz viac v nesúlade so základnými funkciami jednotného trhu:
• Politika súdržnosti a poľnohospodárska politika zostávajú dominantné, pričom slúžia predovšetkým na prerozdeľovanie, a nie nápravu zlyhaní cezhraničného trhu. Hoci výdavky na Spoločnú poľnohospodársku politiku majú klesnúť o 9 %, stále predstavujú 263 mld. EUR. Výdavky na súdržnosť (kohézne fondy) majú klesnúť o 12 % na 405 mld. EUR.
• Komisia predstavuje rozpočet na roky 2028 – 2034 ako „strategické vyhlásenie o kolektívnych politických ambíciách Únie “a „rozpočet založený na politikách“. Vychádza zo súboru politických priorít – konkurencieschopnosť, bezpečnosť, zelená transformácia a sociálna súdržnosť – a postupne odôvodňuje výdavky potrebné na ich dosiahnutie. Výsledkom je, že akýkoľvek politický cieľ, ktorý Komisia považuje za žiaduci, sa svojou interpretáciou stáva legitímnym nárokom na rozpočet EÚ.
· Novšie oblasti (čistá energia, priemyselná politika, vonkajšia činnosť) rozširujú intervencie EÚ bez jasného odôvodnenia obchádzajúc požiadavku subsidiarity.
· Nový rozpočet obsahuje limity na využitie týchto prostriedkov – 35 % musí ísť na dekarbonizáciu, 14 % na sociálne veci. Polovica rozpočtu má predpísané použitie.
• Dlhodobú konkurencieschopnosť viac posilní zníženie regulačnej záťaže a prehĺbenie jednotného trhu než ďalšia fiškálna centralizácia.
Návrhy INESS
Výdavky
• Nezvyšovať výdavky rozpočtu ale zachovať objem výdavkov na úrovni ~1 % HND EÚ (1,5 – 1,6 bilióna EUR v rokoch 2028 – 2034), čo je zhruba o 220 – 230 miliárd EUR menej ako návrh Komisie.
Uprednostniť výdavky s jasnou európskou pridanou hodnotou ako sú: cezhraničná dopravná infraštruktúra, energetické prepojenia, cielený výskum podpora spoločného trhu.
Uplatňovať prísny test subsidiarity na programy súdržnosti a poľnohospodárstva; obmedziť ich alebo preorientovať tam, kde je celoštátne plnenie efektívnejšie.
Nahradiť centrálne definované ciele a limity plnením cieľov založených na výsledkoch, ktorá rešpektuje autonómiu národných politík.
Reformovať dôchodkové záväzky zamestnancov EÚ: prejsť z priebežného systému na sporenie vo fondoch s cieľom znížiť jeho náklady a podporiť kapitálové trhy.
Príjmy
Spoliehať sa na obmedzený počet jasne definovaných príspevkov členských štátov viazaných na kapacitu, a nie na viacero nových vlastných zdrojov.
Navrhnuté nové príjmy neboli zvolené na základe koherentnej fiškálnej logiky ale na základe ich politickej uskutočniteľnosti.
Nové zdroje príjmov, s výnimkou CBAM, majú neistý daňový výnos (daň z elektroodpadu), znižujú konkrencieschopnosť EU ekonomiky (CORE), produkujú nevhodné ekonomické signály (firmy penalizujú za rast), a odoberajú štátom zdroje, ktoré môžu samy krajiny použiť na kompenzáciu problémov (náklady fajčenia, náklady dekarbonizácie).
Príjmy podrobne
Zo Slovenska dnes odchádza do rozpočtu EÚ +/- 1 mld. EUR, viď prehľad za rok 2024. Toto číslo sa každoročne mení, podľa aktuálneho stavu čerpania výdavkov EÚ.
Tradičné vlastné zdroje by sa mali zvýšiť a prispieť do rozpočtu ročne sumou 14 mld. EUR. Pokúsili sme sa prepočítať, ako by tieto zmeny mali dopadnúť na štátny rozpočet SR na základe skutočne zaplatených odvodov za rok 2024:
Táto suma však nemôže postačovať na výrazne vyššie výdavky rozpočtu. Preto Komisia navrhla nasledujúce nové zdroje príjmov:
Nové príjmy podrobne:
CORE firemný poplatok
Návrh Komisie tiež zavádza nový vlastný zdroj založený na firmách (CORE), ktorý je zameraný na veľké spoločnosti pôsobiace v EÚ. Mechanizmus by sa vzťahoval na firmy s ročným obratom nad 100 miliónov EUR, ktoré by boli povinné odvádzať fixný ročný príspevok vyberaný vnútroštátnymi daňovými správami v mene EÚ. Príspevky sú odstupňované na základe obratu a pohybujú sa od 100 000 EUR do 750 000 EUR ročne v závislosti od veľkosti firmy. Komisia odhaduje, že tento nástroj by v období rokov 2028 – 2034 vygeneroval približne 6,8 miliardy EUR ročne. Na základe tejto prahovej hodnoty sa očakáva, že opatrenie sa bude vzťahovať na približne 25 000 – 30 000 spoločností v celej EÚ. Hoci to predstavuje len malý podiel všetkých firiem, zahŕňa široký segment ekonomicky významných, stredných až veľkých podnikov.
V prípade Slovenska by na základe analýzy tržieb firiem z roku 2024 predstavovala dodatočná záťaž pre firmy 74,3 mil. EUR (údaje na základe roku 2024, zdroj Finstat):
Túto daň by EÚ zavádzať nemala, sú na to silné argumenty:
- Už Draghi vo svojej správe argumentoval, že EÚ potrebuje aj väčšie firmy. Táto daň je ale „pokutou“ za rast firiem.
- Daň musia platiť aj firmy v strate, čo ešte viac znižuje konkurencieschopnosť ekonomiky EÚ.
- Komisia týmto návrhom vstupuje do právomoci daňovej politiky členských krajín. Slovensko potrebuje znížiť sadzbu (je najvyššia so všetkých postkomunistických krajín), zrušiť transakčnú daň. EÚ by touto daňou slovenskej ekonomike ešte viac skomplikovala situáciu.
- CORE zásadne prekračuje doterajší rámec kompetencií EÚ, ktorý spočíval v koordinácii regulácie a vytvára tak zásadný precedens a vyvoláva otázku: Prečo by EÚ nemohla s podobne chabým zdôvodnením výhod jednotného trhu, zdaňovať dobre platených jednotlivcov?
ETS
V rámci nového návrhu VFR Komisia navrhuje ponechať 30 % celkových príjmov z predaja emisných povoleniek na financovanie rozpočtu EÚ. Je pochopiteľné, že Európska komisia sa môže snažiť ponechať si podiel z príjmov ETS, keďže tieto zdroje pochádzajú z európskeho politického nástroja. Takáto voľba sa však javí ako chybná.
Po prvé, účinnosť politík dekarbonizácie závisí predovšetkým od samotného stanovovania cien uhlíka, bez ohľadu na to, ako sa príjmy z aukcií v konečnom dôsledku použijú. Vyčlenenie týchto príjmov na výdavky súvisiace s klímou môže v skutočnosti viesť k dodatočným nákladom, neefektívnosti a deformáciám. Zavedenie ceny emisií zároveň predstavuje ekonomické náklady pre európske ekonomiky; preto je vhodné, aby sa príjmy z predaja kvót vracali členským štátom bez výrazných obmedzení vrátane súčasnej požiadavky vyčleniť aspoň 50 % týchto príjmov na ciele súvisiace s klímou.
Po druhé, možno ľahko preukázať, že politika v oblasti klímy „najlepšia v prvom rade“ je okrem implementácie zásady „znečisťovateľ platí“ aj neutrálna z hľadiska príjmov. Členské štáty by preto mali tieto príjmy použiť na zníženie deformačného zdaňovania (vrátane, kde je to možné, daní alebo poplatkov zo spotreby energie), a nie na financovanie dodatočných verejných výdavkov, najmä na európskej úrovni.
Výpadok príjmov verejných financií SR by v prípade tejto dane predstavoval cca 81 mil. EUR ročne.
CBAM
CBAM je de facto clo pri dovoze ocele, hliníka, hnojív a cementu. Clo je vo výške ceny emitovaného uhlíka pri ich produkcii, pričom cena uhlíka zodpovedá cene povolenky v EÚ. Komisia navrhla, aby sa 75 % týchto príjmov presmerovalo na financovanie VFR EÚ. Existujú argumenty za aj proti tomuto návrhu.
Na jednej strane, na rozdiel od príjmov z aukcií kvót ETS, ktoré pripadnú členskému štátu, v ktorom vznikajú emisie, je priradenie emisií obsiahnutých v dovážanom tovare jednotlivým členským štátom inherentne zložité, ak nie nemožné. Vzhľadom na voľný pohyb tovaru v rámci EÚ a skutočnosť, že CBAM sa primárne vzťahuje aj na medziprodukty, ktoré môžu byť začlenené do konečných produktov vyrobených, spotrebovaných alebo vyvezených kdekoľvek v Únii (alebo dokonca mimo nej), existuje rozumný dôvod na pridelenie príjmov z CBAM na financovanie verejných statkov v celej EÚ.
Na druhej strane hlavným motorom dekarbonizácie je samotná cena uhlíka, a nie použitie súvisiacich príjmov. Tieto príjmy preto nemusia byť vyčlenené na výdavky súvisiace s klímou; namiesto toho by si členské štáty mali ponechať právomoc určiť, ako najlepšie kompenzovať ekonomické náklady spojené s vyššími cenami energií, či produkciou emisií. Z trhovo orientovaného hľadiska by najefektívnejším využitím príjmov z nástrojov na stanovovanie cien uhlíka (vrátane CBAM) bolo zníženie viac deformujúcich foriem zdaňovania, ako sú dane z práce alebo energie.
Osobitným rizikom tohto zdroja príjmov je skutočnosť, že CBAM je stále v štartovacej fáze, a jeho postavenie, ako stabilného zdroja rozpočtu, nie je možné podložiť predchádzajúcou históriou.
CBAM je nový poplatok, pri ktorom nie je jasné, aká časť príjmov by mala pripadať na Slovensko, Komisia vo svojom návrhu za celú daň odhaduje príjem rozpočtu EÚ len 1,4 mld. EUR.
Poplatok za elektroodpad
Návrh Európskej komisie na viacročný finančný rámec na roky 2028 – 2034 po prvýkrát zavádza poplatok za nevyzbieraný odpad z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) ako zdroj vlastných príjmov EÚ. Poplatok, stanovený na 2 eurá za kilogram nevyzbieraného elektroodpadu, vypočítaný z priemernej hmotnosti výrobkov uvedených na trh v predchádzajúcich troch rokoch, by mal ročne vygenerovať až 15 miliárd EUR.
Komisia to chápe ako environmentálny stimul v súlade s cieľmi obehového hospodárstva. Návrh je vytvorený podľa vlastného zdroja z plastových obalov zavedeného v rámci súčasného VFR.
Poplatok nie je zlučiteľný so skutočným motivačným dizajnom. Ak sa tomuto nástroju podarí zlepšiť mieru zberu elektroodpadu, príjmy sa zrútia. Vlastná prognóza Komisie naznačuje, že v celej EÚ zostáva každoročne trvalo nevyzbieraný veľmi veľký objem elektronického odpadu. Smernica o elektroodpade už teraz nariaďuje zber 65 % priemernej hmotnosti elektroodpadu uvedeného na trh v predchádzajúcich troch rokoch, čo predstavuje 85 % vyprodukovaného elektroodpadu. Fiškálny nástroj založený na predpoklade, že tento rozdiel pretrvá donekonečna, nie je environmentálnou politikou; je to prognóza príjmov maskovaná ako politika v oblasti životného prostredia. Z týchto dôvodov by táto daň nemala byť zavedená.
Na základe údajov o podiele vyzbieraného elektroodpadu za rok 2023 odhadujeme odvod poplatku do rozpočtu EÚ v sume 55 mil. EUR.
TEDOR – tabaková spotrebná daň
Komisia už v lete 2025 navrhla novú aktualizáciu smernice o tabaku (TTD), kde navrhuje nové výšky minimálnych sadzieb tabakových a nikotínových výrobkov. Napríklad minimálna sadzba na cigarety má vzrásť z 90 EUR na 1 000 kusov na 200 EUR (4 EUR za balenie) do roku 2032.
TTD a vlastný zdroj spotrebnej dane z tabaku (TEDOR) sú dva úplne samostatné legislatívne nástroje, ktoré čerpajú z rovnakého základu dane. TTD je harmonizačná smernica podľa článku 113 ZFEÚ, ktorá stanovuje minimálne sadzby spotrebnej dane, pričom výnosy dane zostávajú výlučne v štátnych pokladniciach. TEDOR je mechanizmus priradenia príjmov podľa článku 311 ZFEÚ, ktorý navrhuje, aby sa 15 % príjmov vytvorených týmito už harmonizovanými minimálnymi sadzbami presmerovalo do rozpočtu EÚ. TEDOR nemá vlastný nezávislý základ dane a nemôže fungovať bez minimálnych sadzieb TTD. Tento mechanizmus by implementovali vnútroštátne finančné a colné správy a suma by sa následne previedla do rozpočtu EÚ.
Skutočnosť, že je základ dane harmonizovaný, resp. existuje minimálna sadzba, neznamená, že príjmy z tabakových daní by mali byť príjmom EÚ. Z jednoduchého dôvodu. Ak majú mať tabakové dane nejaké ospravedlnenie, sú ním negatívne externality, ktoré ich spotreba generuje. Tieto externality však z princípu vznikajú na úrovni členských štátov, a ich vlády majú v rukách všetky nástroje na vysporiadanie sa s nimi. Priestor pre spoločné politiky EÚ tu neexistuje. Naopak, ak členské štáty prídu o časť príjmov, hrozí dodatočné zvyšovanie iných daní. Z týchto dôvodov by ani táto daň nemala byť zavedená.
Ak by slovenská vláda zaviedla sadzby daní na úrovni minimálnych sadzieb požadovaných novou smernicou, príjmy rozpočtu by prevodom do rozpočtu EÚ poklesli odhadom o 156 mil. EUR.
Záver
18. - 19. júna bude rokovanie Rady o návrhu nového viacročného finančného rámca EÚ. Rozhodnutie Rady musí byť jednohlasné, ale rozpočet musí schváliť aj kvalifikovaná väčšina Európskeho parlamentu. Slovenská vláda už prijala k nemu stanovisko, v ktorom požaduje vyššie výdavky na dotácie poľnohospodárom aj vyššie výdavky na kohéziu. Nesúhlasí s prevodom tabakových daní, či príjmov z ETS, nevyjadrila sa konkrétne k zdaňovaniu firiem. Poplatky za elektroodpad, či CBAM schvaľuje.
INESS navrhuje, aby Európska komisia predstavila nový návrh rozpočtu, ktorý sa bude riadiť týmito základnými požiadavkami:
- Sústrediť sa len na ciele, ktoré členské štáty nedokážu dosiahnuť vlastnými silami. Ide predovšetkým o cezhraničnú spoluprácu a podporu spoločného trhu.
- Výdavky by mali obsahovať merateľné prínosy, nie objem výdavkov.
- Zachovať výdavky na úrovni 1 % HND, pretože táto suma postačuje na plnenie stanovených cieľov vrátane financovania výdavkov na splácanie Plánu obnovy.
- Nezavádzať nové dane, EÚ by mala byť transparentne financovaná cez príspevok stanovený na základe podielu na HND.
Celú štúdiu nájdete na adrese https://iness.sk/alternativny-rozpocet-eu/
Detailnú analýzu v anglickom jazyku nájdete na tomto linku. Interaktívnu webstránku k tomuto návrhu nájdete na adrese www.alternativeeubudget.eu.
Autor: Radovan Ďurana
