Dnešná inflácia je výnimočná: tlačenie peňazí sa zdalo byť v podstate jediným spôsobom, ako reagovať na pandémiu a financovať rastúce verejné výdavky. Pokiaľ neboli dôsledky viditeľné, mnohí monetárnu expanziu spojenú s pandémiou vítali. Tento pohľad sa pravdepodobne zmení, keďže inflácia, podobne ako pandémia, prichádza do našich životov vo vlnách. Aké vlny inflačných daní nás zaplavia, i keď ich mnohí dnes ešte nevidia?
Prvou vlnou inflačnej dane je znehodnotenie samotných peňazí. Inflačné zaťaženie totiž nie je pre všetkých rovnaké - závisí od toho, ako rýchlo krajina, podnik alebo jednotlivec využije horúce inflačné peniaze.
Najviac získavajú tí, ktorí dostanú horúce peniaze ako prví, a najviac strácajú tí, ktorí získajú inflačné peniaze poslední. Po tom, ako inflačné mechanizmy spustia rast cien, pomaly rastúce osobné alebo podnikové príjmy nemajú šancu tieto rastúce náklady kompenzovať.
Preto medzi krajinami, hospodárskymi subjektmi a jednotlivcami prebiehajú preteky: kto prv príde, ten prv melie. Peniaze na pandemickú pomoc sa k postihnutým podnikom dostávali veľmi pomaly.
Mnohé podniky nedostali vôbec nič, pretože finančné prostriedky uviazli pre obrovský mišmaš podmienok a kritérií v štátnej pokladnici a vo vládnych agentúrach spravujúcich opatrenia finančnej podpory. Bremeno inflačnej dane je tak pre Slovensko[1] relatívne vyššie ako pre krajiny, ktoré horúce peniaze vyplatili rýchlo a šikovne.
Druhá vlna nás zasiahne, keď sa na rastúce príjmy uplatní vyššia progresívna sadzba dane. Môžeme predpovedať, že inflácia vystaví progresívnemu zdaneniu[2] oveľa viac zamestnancov ako doteraz.
Tretia vlna príde, keď zisky podnikov začnú klesať, pretože náklady budú naďalej rásť rýchlejšie ako ceny výrobkov pre konečných spotrebiteľov. A aj keď vďaka inflácii budú zisky vyzerať dostatočne impozantne, podniky budú mať problém nahradiť svoje fixné aktíva, ktoré použili pri výrobe. To znamená postupnú stratu výrobnej kapitálovej základne.
Každý manažér, ktorý v uplynulom roku čelil rastúcim nákladom na plánované rozvojové projekty, vie, že budovy, ktoré postavil, a zariadenia, ktoré kúpil pred tromi alebo piatimi rokmi, by ho dnes stáli oveľa viac. Ak majú budovy a zariadenia podniku hodnotu 1 milión EUR, rekonštrukcia týchto aktív môže dnes stáť 1,5 milióna eur alebo aj 2 milióny eur.
Zjednodušene povedané, ak spoločnosť kúpila pred tromi rokmi kancelársku stoličku za 100 eur, počas šiestich rokov odpisovania si odpočíta 100 eur nákladov na odpisy, hoci dnes by už kúpa novej stoličky stála 150 EUR. A kto vie, čo sa stane za ďalšie tri roky.
Takže odpisy, ktoré sa vypočítajú na daňové účely, budú na kilometre vzdialené od skutočnosti. Aj keď podniky účtovne revalorizujú dlhodobý majetok (čo by mali robiť v časoch, aké žijeme dnes), daňové odpisy sa nezmenia. To znamená, že sumy odpisov, ktoré sa budú odpočítavať od zisku, budú nedostatočné: reálne zaťaženie daňou zo zisku sa zvýši, zatiaľ čo možnosť získať späť spotrebovaný dlhodobý majetok sa zníži.
Obnova dlhodobého majetku (strojov, budov...) sa stane hlavnou výzvou v súvislosti s pandemickou infláciou. Môžeme tu identifikovať dva protitrendy. Na jednej strane je investovanie v čase krízy riskantné. Pokračujúci nárast zisku môže vytvoriť ilúziu, že podnik je ziskový, čo v kontexte hospodárskej neistoty podporuje rozdeľovanie zisku - aj keď tento zisk je už nedostatočný z hľadiska obnovy fixných aktív.
Na druhej strane minulé krízy naznačujú, že investície sú kľúčové, ak sa podniky chcú vyhnúť dlhotrvajúcim poklesom. Napriek kríze je dôležité obnoviť kapitálovú základňu. Podnikové investície sú faktorom, ktorý pomáha predchádzať budúcim výpadkom ponuky spôsobeným krízou. Investície sú dôležité najmä teraz, keď sú možnosti rozšírenia výroby a zvýšenia predaja takmer neobmedzené.
A potom tu je digitalizácia a Zelená dohoda, ktoré sa môžu realizovať len do tej miery, do akej do nich obchodné spoločnosti skutočne zainvestujú.
Priškrtenie, alebo podpora investícií? Ktorý z týchto dvoch trendov bude teda silnejší? Do veľkej miery to bude závisieť od daní. Niektoré krajiny už v tomto zmysle konali. Napríklad Čile znížilo daň z príjmu právnických osôb na 10 % a povolilo 100%-né odpisy dlhodobého majetku. Motívy Čile sú zrejmé a jasne podložené ekonomickou logikou.
Ďalšou alternatívou, ktorú už dlho presadzujeme a ktorú má teraz na stole Litva, je prechod na zdaňovanie rozdelených ziskov, teda tzv. „Estónska daň“. V tomto daňovom režime by sa nafúknuté zisky nezdaňovali nadmerne a podniky ich budú môcť reinvestovať, aby reálne obnovili svoj dlhodobý majetok a posilnili svoju kapitálovú základňu. Tento model je atraktívny aj preto, že eliminuje potrebu počítať daňové odpisy dlhodobého majetku.
Výhody tohto daňového modelu sa prejavia najmä vtedy, keď udrie štvrtá vlna inflačných daní, t. j. keď ľudia budú predávať svoje akcie, nehnuteľnosti alebo iné aktíva, budú platiť daň z cenového rozdielu spôsobeného inflačnou bublinou. To bude pre dlhoročných vlastníkov a akcionárov, ktorí sa dlhodobo starali o svoje spoločnosti, investovali a posilňovali kapitálovú základňu, obrovským nepríjemným prekvapením.
Inflácia zvýši hodnotu ich aktív a oni budú musieť zaplatiť daň nielen z nárastu hodnoty spôsobeného starostlivosťou akcionára, ale aj z čisto inflačnej prémie.
To je vlna, ktorej budeme svedkami, a budeme musieť spoločne nájsť riešenia. Keď premýšľame o hospodárskej budúcnosti krajiny, hroziace rozriedenie kapitálovej základne podnikov nás obzvlášť znepokojuje. Strata kapitálovej základne nevyhnutne povedie k poklesu ekonomickej produktivity, nižšej pridanej hodnote a zníženiu konkurencieschopnosti krajiny.
Bude veľkým sklamaním, ak nevyužijeme vzácnu príležitosť reagovať na rastúci dopyt na svetovom trhu. Je preto nevyhnutné predísť vyčerpaniu kapitálu skôr, ako sa to prejaví v štatistikách, národných účtoch a nakoniec aj v zmenšujúcej sa verejnej pokladnici.
Elena Leontjeva, prezidentka Lithuanian Free Market Institute
4liberty.eu
Pre INESS preložila Paulína Ivanišová
[1] V originálnom texte sa jedná o Litvu, autorkinu domovskú krajinu, všetko napísané však platí aj pre Slovensko
[2] U nás „milionárska“ daň a 25 % sadzba
