Koncom minulého roka sa na akejsi aukcii predal sud whisky Macallan za 2 milióny eur. Nie som znalec, ale zjavne to bude vo svete whisky legenda, pretože pred dvoma rokmi sa za necelé dva milióny eur predala jediná fľaša tejto značky, ročník 1926.
So železnou istotou sa pri takýchto príležitostiach zjavia srdcervúce komentáre v (nielen) ľavicových médiách o tom, ako bohatí rozhadzujú svoje bohatstvo na nezmysly a ako tie dva milióny mohli zlepšiť život minimálne v jednom celom sudánskom okrese. Dane na nich, pupkatých snobov s cigarami!
Pozrime sa na túto situáciu očami tvorby a tokov hodnoty. V roku 1926 pán Macallan naplnil sudy svojou whisky. Investoval peniaze a čas do nákupu surovín, sudov a skladov s predstavou, že tak vytvorí dodatočnú pridanú hodnotu v spoločnosti, ktorá mu prinesie zisk. To sa mu skutočne podarilo a v nasledujúcich rokoch bol nejeden chuťový pohárik potešený jeho mokom. Ako sa šírila zvesť o dobrom ročníku jeho whisky, ubúdali sudy a zvyšná whisky dozrievala, konzumenti boli ochotní vzdať sa čoraz viac iných potešení (vyjadrených rastúcou zaplatenou sumou), len aby si mohli dopriať pohárik. V istom momente si majitelia falší a sudov uvedomili, že ju môžu nielen piť, ale aj vymieňať. Whisky už nebola len spotrebným tovarom, ale mala aj monetárnu funkciu – stala sa kvázi peniazmi, podobne ako Rembrandtov obraz, zlatý ingot alebo darčekový kupón Amazonu.
Presuňme sa do roku 2021, k samotnej transakcii z úvodu. Niekto, napríklad developer populárneho softvéru, sa rozhodol zakúpiť túto whisky. Vezme dva milióny, ktoré mu ľudia poslali za to, že pre nich vytvoril skvelý program, ktorý si cenia viac ako tieto peniaze. Posunie ich vlastníkovi whisky, ktorý mu zase pregúľa sud do kufra jeho auta. Peniaze aj sud si prakticky len vymenia miesto v trezoroch. Keďže ale hviezdny ITčkar si sud cení viac ako peniaze, ktoré zaň dal (a naopak, bývalý vlastník si cení viac peniaze), prišlo touto transakciou k vytvoreniu dodatočnej hodnoty. Hodnota je v tomto prípade subjektívna, a je úplne jedno, či si poviete, že za 100 ročnú whisky by ste nedali ani vindru. Podobne ako zberatelia pivových vrchnákov si nenechajú kecať do toho, či ich zbierka má alebo nemá hodnotu. A túto hodnotu pomohla objaviť aukčná spoločnosť, ktorá si za to vezme podiel.
Transakcia spravila to, že celkový koláč bohatstva vo svete narástol. Áno, väčšinu z tohto nového bohatstva si rozdelili dvaja boháči. No časť nového bohatstva skončila aj v rukách chlapíka, ktorý na aukcii búchal kladivom, šoféra vysokozdvižného vozíka, ktorý sud nakladal, či pani, ktorej v šatni odovzdali kabáty. Možno práve ona je zo Sudánu a časť príjmov poslala na druhý deň svojim rodičom. Tak či onak, nové bohatstvo vzniklo a žiadne neubudlo. Dva milióny čakajú v trezore. Možno sa ich nový majiteľ rozhodne v rámci záchvatu filantropie vymeniť za vzdelávací program v Sudáne. Možno ich zase posunie ďalej výmenou za nejakú „hlúposť“, napríklad prepotený Messiho dres. No pri každej takejto transakcii vznikne nové bohatstvo, ktoré sa v nejakej miere rozleje po ekonomike.
Čo ak nový majiteľ whisky predsa len v slabej chvíli vypije? Vtedy sa skonzumujú vstupné suroviny (niekoľko vedier jačmeňa) a možnosti výmeny pre majiteľa sa znížia zhruba o dva milióny. Ani vypitie takejto fľaše neznamená, že svet „prišiel“ o dva milióny eur. Za prvé, zažil výnimočný zážitok, podobne, ako človek, ktorý si zaplatil výstup na Everest. Za druhé, potenciálny budúci majiteľ whisky svoje peniaze jednoducho použije na niečo iné. Napríklad v rámci záchvatu triezvosti postaví tie školy v Sudáne.
Pokiaľ sú transakcie dobrovoľné (a dobrovoľnosť transakcií je definíciou trhovej výmeny), vždy pri nich hodnota vzniká. A ako demonštroval už Adam Smith na sebeckom pekárovi, zo vzniku tejto hodnoty ťaží celá spoločnosť. Volá sa to ekonomický rast. A vďaka tomuto ekonomickému rastu sa miera extrémnej chudoby vo svete znížila z 43 % obyvateľov v roku 1981 na menej ako 10 % v roku 2021.
Na konci dňa je príklad s whisky skôr anekdotou zo stránok bulváru. Väčšinu bohatých ľudí baví podnikať a investovať. Problémom rozvojového sveta nie sú drahé whisky, ale chýbajúci priestor na viac investícií, ktoré by neboli vyhadzovaním peňazí.
Martin Vlachynský
Naša nová kniha Dedičstvo koronakrízy v predaji!
