Staroba

Tak ako kvety zvednú
aj tvoje vlasy zrednú,
všetko sa raz skončí,
stratí, zmizne z očí.

Čo nám teda zostane?
Krása zdá sa nie.
Cennosti sa rozplynú,
zdravie ochabne.

Ruky, čo sa roztrasú,
vlas sivou sa zabelie,
rozum, čo zas od času,
pomaličky zastane.

 
 Každý vek je svojím spôsobom krásny, preto by sme nemali strácaťčas rozjímaním nad tým, čo všetko sme prepásli, ale využiť každúchvíľku nášho života na to, aby sme to všetko dohnali, veď môže byťnaša posledná.
 
 Život plynie ako obrovská rieka, nemá význam snažiť sa veslovať proti prúdu, aj tak nás premôže. 

 Ešte jedna stará, otrepaná, no pravdivá fráza na záver : "Každý jetaký starý, na koľko sa cíti." Neviem ako vy, ja sa cítim tak naštyri a dúfam, že mi to zostane až do konca, pretože to je podľa mňaten najkrajší vek. Človeka netrápi zmysel existencie jeho maličkosti,ani počet dosiahnutých úspechov. Užíva si život a nechápe, prečo sa deňstrieda s nocou, je mu to jedno. Pokiaľ sa človek neprestane zaujímať okrásu života a okamihov, detstvo sa pre neho nikdy neskončí.