Kde bolo, tam bolo...
Fanatizmus strieda fanatizmus, fantázia strácasvoje svojsky nadnesené čaro a z rozprávok sa jedným mihnutím nefunkčného čarovnéhoprútika stáva tragikomédia pre dospelých. Márne hľadáme odpovede na otázkyzačínajúce sa hlbokým povzdychom a končiace hyperaktívnym záporným krútenímhlavy nad tým, čo naše oko práve uvidelo. To druhé bolo v tak veľkom delíriu,až sa zabudlo otvoriť. Možno týmto bezhlavým počinom prišlo oveľa a možno onič. Rozsudok smrti nateraz prenecháme prvému dojmu, ktorý to vlastne všetkoodštartoval. Neochotne sa začala spisovať novodobá éra „filmovej fantastiky.“
Hľadanie Karjiny-Nekrajiny
Náš príbeh sa začína prológom básniacim o menesvetového rázu. Terry Gilliam prevzal ponúkanú iniciatívu a postavil sa doterazneprebádanému svetu detí tvárou v tvár. Cena, ktorú ponúkol diablovi sapohybovala na rozhraní medzi „úspechom“ a „pádom“. Nič neutrálne na filmovejpôde neexistuje a výhra priebežne závisí hneď od niekoľkých úspech tvoriacich činiteľov:
1. Zručnosti
2. Príbeh ruka v ruke s mágiou
3. Fakty v súlade s fikciou
4. Finančná štedrosť sponzorov i intelektvizuálnych efektov
5. Happy end – veď ten má každá rozprávka
Avšak kvalitu to nezaručí.
... a žili šťastne až do smrti...
O bratoch Grimmovcoch píšu dejiny siahodlhépompézne epilógy s vyvrcholením mierne smutného rázu. Písané slovo však vpriebehu času nestačí a tak sa voľky-nevoľky začína siahať po modernomvylepšení suchej histórie, ktorá beztak nudnými faktami privádza čitateľa dostavu známej podoby storočného spánku. Ten dokázal prebudiť rytier na bielom koni, ktorý si na výpomoc zavolal dvoch postaršíchtrpaslíkov, avšak nie tých od cudnej Snehulienky, pretože tá si právenedobrovoľne odskočila na pedikúru kamsi do Desiateho kráľovstva, čím vyviedlastabilný a nezlomný kontext rozprávok z tisícročného omylu.
Z papiera teda vstala Červená Čiapočka, Janko aMarienka, Šípkova Ruženka, Popoluška, či Perníková chalúpka. Mnohé nám dobreznáme rozprávky s tradičným koncom v duchu osláv a parafráz: „ ... a žilišťastne až...“ a všetky typicky rozprávkové prvky ožili spolu s nimi. Veďčlovek bol stvorený na to, aby sníval, aj keď to možno zabudol. Malá zmenanastala iba na začiatku. Práve v ňom sám seba do hlavnej úlohy obsadil WilhemGrimm (Matt Damon) a aby tento počin nevyznieval príliš sebecky, prizval si navýpomoc svojho mladšieho zasnívaného brata Jakoba (Heath Ledger), ktorý mierneneochotne pristal na vyplnenie ušľachtilej myšlienky nesúcej sa celým dejom – „pravdežil som, krivdu bil, verne národ svoj ozbíjal som.“ Poslušnosť im všakvypovedala Snehová kráľovná, známa podpseudonymom Monica Bellucci, vsádzajúca na nesmrteľnosť šteklivého pôvabuodkopírovaného od jej verného predchodcu Doriana Graya, ktorý narozdiel odženského dôvtipu skryl svoj egoisticky milovaný obraz inštinktívne niepovrchne. Stačí tak málo – kôl na čarodejnice, pár kvapiek krvi a oddanúsúrodeneckú lásku miestami prekvitajúcu v nezištnú náklonnosť končiacu priprvom rozprávkovo budiacom bozku.
Oplatí sa vôbec „čítať“ dokonca? Áno, akzbožňujete filmové rozprávky s nádherne vykreslenou malebnou krajinkou každýmmilimetrom štvorcovým presahujúcu výkon hercov i ducha erotickej nemravnostizasadenej do jednej z bočných dejových línii. Možno, ak ste výlučnezasadení na iracionálnu bezpointovosť poprepletaných knižných inscenácií zosfér detskej fantastiky. Snáď, stačí naoko zbožňovať tvorbu „kráľa“kráľov a občas povzdychnúť nad hereckým obsadením bez rúška plastickostižijúcom v krajných medziach vyumelkovanej snahy o oživenie tých správnychpostáv. Nie, kým sami odmietate zmieriť sa s faktom, že všetkonadprirodzené nemá tie dobre známe hranice pôsobnosti, ktoré oduševneneočakávate od každej primerane voňajúcej snímky druhotriedneho rázu. Na trhák tozďaleka nemá. Zamieta sa, pretože podobné chaotické skĺbenie niečoho, čosami nemáte prebádané, zdvíha obsah tráviacej sústavy v každom smere.
Tak, ako to obyčajne v našich rozprávkach býva,Kliatba bratov Grimmovcov má úplne všetko, čo si daný literárno-filmový žáneržiada. Magickosť - fantastiku, pointovosť - mravné ponaučenie, boj dobra - zla,malebnosť i pompézne zakončenie zvíťazením síl pozitívne zmýšľajúcichrozprávkových bytostí. Škoda, že to všetko stroskotalo hneď pri prvej vete: „Kdebolo, tam bolo...“
