manipulácie s gamétami skončili neúspešne.
"Nechcená neplodnosť, nenaplnená túžba po dieťati predstavuje veľkú bolesť nielen páru, ktorému sa nedarí otehotnieť, ale i jeho blízkych príbuzných."
Avšak dnešná lekárska veda ponúka, ale len zdanlivo veľa riešení, ktoré sa javia byť úspešnými. Ale len skutočne javia, pretože keď sa na ne pozrieme z bioetického hľadiska ,tak nie sú vporiadku. Všeobecne však teda platí, že k riešeniu každého problému je potrebné pristupovať zodpovedne.
V princípe sa ponúkajú pre riešenie neplodnosti 2 výrazné cesty k dosiahnutiu pôrodu.
Prvé riešenie spočíva v etiologickej liečbe – odstraňovaní, či ovplyvňovaní neplodnosti. Sem patrí napr.chirurgická liečba nepriechodnosti vajcovodov, chirurgické odstránenie ložísk endometriózy, riešenie a liečba príčin anovulácie t.j.nulovej ovulácie, podpora činnosti žltého telieska, teda podpora plodnosti páru. Endometrióza je choroba, ktorá postihuje ženy od 20- 35 rokov a je to vlastne spätná menštruácia pri, ktorej dochádza k spätnému krvácaniu vajíčkovodov do panvovej duriny. Ovplyvňujú ju genetické, hormonálne, imunologické a anatomické faktory. LH/ICSH (Luteotropný/Luteinizačný hormón) u žien podporuje vývoj folikulu, navodenie ovulácie a vytvorenie žltého telieska. Žlté teliesko (corpus luteum) produkuje progesterón, ktorý je potrebný pre podporu raných fáz tehotenstva. Nedostatočná tvorba progesterónu spôsobuje skrátenie druhej polovice menštruačného cyklu, a v prípade tehotenstva môže byť následkom potrat. Znížená tvorba progesterónu spôsobuje zvýšené riziko estrogénovej dominancie. Akákoľvek významnejšia odchýlka od optimálnej funkcie a produkcie hormónov štítnej žľazy môže narušiť plodnosť, častou odchýlkou je znížená funkcia štítnej žľazy (hypotyreóza). Zvýšená hladina testosterónu, často súvisí so syndrómom polycystických ovárií (PCOS) čo sú cystické zmeny na vaječníkoch. Zvýšená hladina prolaktínu taktiež vedie k poruchám plodnosti. FSH hormón je u žien kľúčový hormón podieľajúci sa na vývoji a zrení folikulov až do okamihu ovulácie, taktiež stimuluje folikulárne bunky k sekrécii estrogénov. Pri tomto hormóne môžu nastať problémy nie len pri správnej produkcii, ale aj jej načasovaní a jeho závažné odchýlky v množstve a správnom načasovaní môžu spôsobiť poruchy ovulácie. Otázka, ktorá sa tu nastoľuje znie : Aké sú príčiny vzniku hormonálnej nerovnováhy?
Najčastejšou príčinou vzniku hormonálnej nerovnováhy je užívanie syntetických hormónov ako je hormonálna antikoncepcia alebo hormóny na podporu plodnosti. Ďalšími príčinami môžu byť toxíny zo stravy (konzervanty,umelé farbivá…), z vody (chlór a ťažké kovy), taktiež toxíny vznikajúce pri narušenej črevnej mikroflóre a to napríklad nevývaženou stravou, amalgám nadchádzajúci sa v zubných blombách, endotoxíny produkované kvasinkami a baktériami v ľudskom organizme, narušená činnosť orgánov s detoxikačnou funkciou (pečeň,obličky, pokožka), plytké dýchanie - nedostatočné okysličenie, nedostatok pohybu, stres či nedostatočný a/alebo nepravidelný spánok. Príčiny vzniku hormonálnej nerovnováhy môžu byť taktiež fyziologické príčiny ako blokády kostry a svalstva alebo ochabnutie svalstva panvového dna.
Teraz sa vrátim k danej problematike asistovanej reprodukcie. "Druhú skupinu reprezentujú metódy asistovanej reprodukcie, kde diagnostické metódy sa využívajú k potvrdeniu neplodnosti a k rozhodovaniu, ako dlho je vhodné vyčkávať so zahájením asistovanej reprodukcie." V nasledujúcich riadkoch sa pokúsim vysvetliť, čo je to asistovaná reprodukcia.
Okrem iného spomínaného u nás existujú rodinné poradne, ktoré manželským párom dokážu adektvátne v tomto smere poradiť, ako postupovať, či už osobnou konzultáciou alebo E-mailovou, či sa vydať týmto smerom umelého oplodnenia alebo nie.
Ako hovorí vladyka Milan Chautur:"Dieťa je plodom lásky muža a ženy tak ako človek je plodom lásky nebeského Otca. Ak by sme chceli oddeliť lásku od plodenia, oberáme tento biologicky počatý život o čosi podstatné, čo dieťaťu bude neskôr chýbať."
"Život je dar, ktorý sme si my sami ničím nezaslúžili, ale je zároveň zodpovednosťou tomu, ktorý je Darcom života."
Ja sa prikláňam k názoru, takému, že pokiaľ to nie je nutné, tak umelé oplodnenie nepodstupovať vôbec, pretože je to neprirodzená metóda darovania života. Potom, čo sa týka liečby sterility, ktorá nastáva napr. pri nulovej ovulácii tzv.anovulácii, je potrebné brať medikamenty od gynekológa prípadne endokrinológa, podľa vyšpecifikovaných príčin anovulácie. A teda k stanovisku Cirkvi, ktoré je prezentované v dokumente Kongregácie pre náuku viery s názvom Instrukce Dignitatis personae o některých otázkách bioetiky.
1.Metódy asistovanej reprodukcie, sterilita, embryo, Biblia a história umelého oplodnenia.
1.1. Definícia sterility.
Sterilita sa definuje ako absencia počatia po minimálne 2 rokoch úplných sexuálnych stykov. V dnešnej dobe sa ukazovateľ neplodnosti u mužov blíži k ukazovateľu neplodnosti u žien. V istých prípadoch sa pacientov podarí vyliečiť hormonálne alebo chirurgicky.
1.2. Definícia embrya.
Do svojho času vzniku génových manipulácií bola definícia ľudského embrya relatívne jednoduchou úlohou. Proste:" Embryo je útvar, který vzniká první mitózou zygoty." Avšak existujú tzv.techniky SCNT a iné, preto dneska musíme embryo definovať opatrnejšie: "Lidské embryo je biologická entita, která v sobě obsahuje lidský jaderný genom nebo pozměněný lidský jaderný genom a je schopna se vyvinout minimálně do stadia, kdy se objevuje do primitivního proužku."
Avšak časovo je embryo obmedzené dobou vzniku zygoty do konca 8.týždňa. Od začiatku 9.týždňa tento útvar dostáva názov plod, fétus.
Ďalej teda Mudr.Marek Vácha zhrňuje v 3 bodoch, čo embryo určite v podstate nie je:
Nie je to živočíšny druh. Geneticky patrí do druhu Homo sapiens sapiens.
Embryo určite nie je kusom matkinho tela, ktoré by nieslo podobu srdca matky, či ďalších jej orgánov. Každé embryo má unikátny genetický dizajn, ktorý na Zemi nemá nijaká iná entita.
Embryo určite nie je nezávazný zhluk buniek, ktorý v podstate čaká na istú magickú transformáciu na osobu. V prípade ľudského rozmnožovania je život zachovaný, tzn.život "je" v každej chvíli. Daná situácia v reále neexistuje tak, že pri odovzdávaní života sa v podstate jedná o prepínanie medzi životom a neživotom, z toho vyplýva, že život človeka v istej podobe existuje stále.
1.3.Biblia – Starý zákon.
"Patriarcha Jakub si zobral za manželky dve sestry, Liu a Ráchel. Ráchel miloval nadovšetko, ale bola neplodná, zatiaľ čo Liu, ktorú menej miloval, Pán požehnal plodnosťou a mala jedno dieťa za druhým. " Potom teda Ráchel videla ako sa píše v Starom zákone, že ona nerodí Jakubovi, začala na svoju sestru žiarliť a povedala Jakubovi:" Daj mi deti! Ak nie, tak zomriem"(Gn 30, 1).
V tomto výkriku zúfalstva Ráchel pozorujeme istú nenaplnenú túžbu po potomstve, po materstve, vlastne sa dá povedať, že je v ňom zrhnutá dráma neplodnosti, ktorú aj v 21.stor.manželia prežívajú ako porážku, zlyhanie, nemožnosť úplnej realizácie. Pričom vlastne na Západe Európy rastie počet párov,ktoré nemôžu mať deti. Príčiny sú rozličné, napr.sociálne, zdravotné a také, ktoré pramenia v životnom prostredí. Dôvody však nie sú vždy známe a objasnené sa vždy týkajú jedného z dvoch členov manželského páru, len s drobnou prevahou žien, alebo obidvoch partnerov. V Taliansku je to 5% párov, ktoré sú neplodné a 17% subfertilných, tzn., že majú nejaké ťažkosti s plodnosťou.
Medicína, či už antická, či už moderná, s metódami viac alebo menej účinnými, viac alebo menej vedecky podloženými stále hľadá odpoveď na otázku neplodnosti. Existujú rozličné terapeutické liečby, v poslednej dobe sa k nim pridali nové chirurgické a farmakologické zákroky, či boli vyvinuté techniky, ktoré uľahčujú priebeh fyziologických generatívnych procesov alebo ich nahrádzajú. Avšak aké sú etické hľadiská biomedicínskych zákrokov? Sú jednoznačne ďalekosiahle a nachádzajú sa v centre aktuálnej etickej diskusie.
1.4.História umelého oplodnenia.
Ranné pokusy o umelé oplodnenia živočíchov siahajú do 17.stor. Malpighi(1628-1694) sa bez úspechu pokúšal oplodniť priadku morušovú. "Nasledovali experimenty Jacopiho a Wiltheima s vajíčkami lososa, pstruha a experimenty Clerka na pavúkovi. V roku 1782 L.Spallanzani bol úspešný pri umelom oplodnení obojživelníkov a potom psej samice." Je potrebné si však povšimnúť,že Spallanzani popieral oplodňovaciu schopnosť spermií,identifikovaných v roku 1677 Hamom, pretože ich považoval za parazitov v semene a semennej tekutine pripisoval iba aktivizujúce pôsobenie na vajíčko.
Potom už bol len malý krok od živočíchov k človeku. V roku 1785 Thouret oznámil, že úspešne umelo oplodnil vlastnú manželku. Ďalej v roku 1785 gynekológ M.Sims informuje v správe o úspešnom tehotenstve 1 z 55 pokusov realizovaných vnútromaternicovým umelým oplodnením. Napokon v roku 1884 Pancoast oznámil, že úspešne uskutočnil prvé umelé oplodnenie so semenom darcu (heterológne oplodnenie). V roku 1887 P.Mantegazza v Pise uskutočnil 1 heterológne oplodnenie v Taliansku. V týchto rokoch možno registrovať prvé teologické stanoviská ako opatrné, ale s tendenciou pripustiť túto možnosť,až po stručný dekrét Svätého ofícia z 24.marca 1897,ktorý vyhlasoval umelé oplodnenie za nedovolené bez toho,aby sa zaoberal následnými dištinkciami. V roku 1943 G.Train z Univerzity v Bari publikoval svoje skúsenosti s homológnou a heterológnou insemináciou, čo vyvolalo taký rozruch, že nakoniec prišiel o miesto na katedre. O niečo neskoršie v roku 1949, Páter A.Gemelli publikoval svoju štúdiu La fecondazione artificiale (Umelé oplodnenie)a v tom istom roku Pius XII. Urobil k tejto téme veľmi zásadné vyhlásanie. Koncom 19.stor.sa množili experimenty, ktoré dospeli k formácii embrya mimo tela matky,priamo v laboratóriu. Ďalej v roku 1890 sa W.Heapeovi podarilo preniesť dve embryiá králika z jednej samice do druhej. Prvé známe experimenty oplodnenia ľudského vajíčka v skúmavke urobil J.Rock v roku 1944. Ďalej v roku 1953 priviedol J.B.Shettles embryá oplodneného vajíčka v skúmavke až do stavu moruly. Potom teda v roku 1959 M.C.Chang oznámil, že sa mu podarilo oplodniť v skúmavke vajíčka samice králika a preniesť embryá do maternice samice.
Čo sa týka embryí človeka, tak v roku 1963 začala pracovať v Cambridge skupina R.G.Edwardsa a P.C.Steptoea. Potom od roku 1969 sa pokúšali o prenos embryí človeka, oplodnených v skúmavke,do maternice a v roku 1977 sa im konečne podarilo s touto technikou dospieť k prvému pôrodu, keď sa narodila 25.júla 1978 Louise Brownová.Narodila sa v podstate oplodnením in vitro.
1.5 Čo je to asistovaná reprodukcia, aké sú antropologické, etické a teologické aspekty plodenia a ľudského života?
"Je to súhrn metód, pri ktorých k liečbe neplodnosti sa používajú laboratórne ošetrenia, prenos a úschova oocytov, spermií a embryií." V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, to čo hovoria cirkevné dokumenty k tejto téme: "Je užitečné teda připomenout, základní etické kriterium, které bylo v instrukci Donum Vitae vysloveno, proto, aby podle něho bylo možno posuzovat zásahy do lidského embrya :" Lidský plod od začátku své existence, tedy od okamžiku vzniku zygoty,vyžaduje bezpodmínečnou úctu, která morálně náleží lidské bytosti v její tělesné a duchovní celistvosti. Lidskou bytost je potřeba od okamžiku početí respektovat jako osobu a jako s osobou s ní také zacházet." Ďalej je k tomuto nepochybne potrebné doplniť: "Křesťanské manželství má kořeny v přirozeném doplňování se muže a ženy,a je živeno osobní vůlí manželů sdílet se o celý svůj život, o to co mají, i o to co jsou.Proto je takové společenství plodem a znamením hluboce lidské potřeby.Ale v Kristu Pánu říká Bůh ano, k této lidské potřebě, očišťuje ji a pozvedá,a přivádí jí svátostí manželství k dovršení.Duch Svatý, vylitý při svátostném uzavření sňatku, dává křesťanským manželům dar nového společenství lásky, živý a skutečný obraz, oné skvělé jednoty, která činí z Církve nedílné tajemné tělo Pána Ježíše Krista."
Primárne možno rozlíšiť tieto metódy na 2 druhy:
A.Manipulujúce s ľudskými gamétami
B.Manipulujúce s ľudskými jedincami v embrionálnom stave.
A. Tieto metódy predstavujú predovšetkým rozličné formy inseminácie. Podľa miesta zavedenia spermií, boli označované ako techniky zavedenia spermií do vajcovodu ITI (Intratubal insemination) , t.j. Vnútrodelohová inseminácia IUI (Intrauterine insemination), zavedenie spermií do vnútromaternicového hrdla, potom je to ďalej intravaginálna inseminácia IVI (Intravaginal insemination), potom teda ďalej priame zavedenie spermií do brušnej dutiny DIPI (Direct Intra Perineal Insemination).
Zo spomínaných techník sú sú v súčastnej dobe najviac používané techniky IUI- intrauterinárnej inseminácie.
Ďalej existuje skupina manipulácie s gamétami tzv.laparoskopickej techniky. To znamená v praxi teda toľko, že sa zavedú spermie a vajíčka do vajcovodu GIFT (Gamete Intra-Fallopian Transfer) technikou. Je v podstate technika pri, ktorej sa vajíčko zavedie do vajcovodu a potom nastane inseminácia FREDI (Fallopian Replacement of Eggs with Delayed intrauterine Insemination), potom je to teda zavedenie vajíčok a spermií do brušnej dutiny POST (Peritoneal oocyte and sperm transfer). Z týchto techník najviac ponúkajú GIFT techniku.
Ja teda s týmito metódami nesúhlasím, navyše sa vyznačujú nízkym percentom úspešnosti a stoja veľa peňazí. Predovšetkým sa nejedná o počatie pri pohlavnom styku, prirodzenom manželskom spojení, ktoré je výrazom manželskej lásky. Je to teda etická dilema. Okrem spomínaného zásadného problému týchto techník, "moderných", ďalším etickým problémom je to, že gaméty (spermie či vajíčko) možu byť pri manipulácii ešte vyberané ako "vhodné" – v podstate dochádza k selekcii zo strany človeka. Ďalším jednoznačným etickým problémom je heterológnne oplodnenie gamétami darcu. A nakoniec je tu ešte jeden etický problém, ktorým je stimulácia ovulácie, ktorá sa častokrát v týchto prípadoch využíva. Ešte by som chcela doplniť, že k tejto problematike sa vyjadruje aj známy, český kňaz, a lekár Mudr.Marek Vácha v knihe Základy moderní lékařské etiky.
B.Do tejto skupiny patria metódy, ktoré priamo zasahujú do embrií, a to sú hlavne techniky mimotelového oplodnenia a následný prenos embryií do maternice,známe pod označením IVF ET – techniky In vitro fertilization and embryo transfer. Rozlišujú techniky zavedenia embryií rozličného vývojového štádia a s rozličnými technikami. Pri mimotelovom oplodnení sa často používajú niektoré mikromanipulačné techniky. Jedná sa napríklad o získavanie spermií z nadsemeníkov a zo semeníkov potom teda ide o aktívne zavedenie jednej spermie do vajíčka za pomoci injekcie ICSI (Intra Cytoplasmatic Sperm Injection) pri, ktorej vlastne dochádza k narušeniu obalu embrya, ktoré uľahčuje jeho uhniezdenie v sliznici maternice AH (Assisted hatching).V tejto technike sa používa taktiež kryokonzervácia k uchovávaniu nadbytočných embryií s následným prenosom KET (Kryoembryotransfer).
2. Legislatíva týkajúca sa Umelého oplodnenia na Slovensku a jej dopady.
Právna úprava umelého oplodnenia na Slovensku je chaotická, zastaraná, nedostatočná a centrá asistovanej reprodukcie sa ňou aj tak neriadia.
2.1 Záväzné opatrenie z roku 1983.
Jedná sa o predpis záväzného opatrenia Ministerstva zdravotníctva SSR č.24/1983 o úprave podmienok pre umelé oplodnenie.(ďalej len opatrenie) Jedná sa o predpis, ktorý má už takmer 34 rokov, ide o podzákonnú normu s nízkou právnou silou. Toto opatrenie však nikdy nebolo zrušené. Avšak v praxi sa ním nikto neriadi. V právnom štáte by sme sa ním,ale riadiť mali. "Opatrenie síce povoľuje umelé oplodnenie, súčastne však stanovuje aj viaceré rozumné limity, ktoré je dobré poznať. "
Toto opatrenie v prvom rade dovoľuje len manželom, a žiadosť musia podať obidvaja. Podstatným opatrením je, že umelé oplodnenie možno vykonať len u plnoletej ženy spravidla vo veku do 35 rokov. Umelé oplodnenie sa pripúšťa, len zo zdravotných dôvodov napr. poruchy plodnosti manžela, poruchy ženských genitálií,riziko dedičnej choroby alebo vývojovej chyby, a iné prekážky, pre ktoré nemožu mať manželia spolu zdravé potomstvo.V zmysle tohoto opatrenia sa za umelé oplodnenie "považuje liečebný výkon, ktorým sa vykonáva na žene oplodnenie semenom manžela alebo iného muža. Opatrenie teda za umelé oplodnenie pokladá len výhradne umelú insemináciu. Existuje však i niečo také ako je oplodnenie mimo tela matky, prenos embrya, kryoprezervácia a podobne, toto opatrenie vobec nepočíta.
Potom teda umelé oplodnenie sa dovoľuje, len manželom, pričom žiadosť musia podať obaja.
2.2.Transplantačný zákon.
Transplantačný zákon je to zákon č.317/2016 Z.z.,ktorý rieši problematiku darcovstva buniek, s cieľom minimalizovať riziko infekcie a prenosu choroby pri transplantácii.
Tento zákon preberá 6 smerníc EÚ, v niektorých z nich sa objavujú aj zmienky o darovaní pohlavných buniek za účelom asistovanej reprodukcie. Do nášho zákona sa dostali ustanovenia o tom,že za partnerské darcovstvo sa považuje darcovstvo reprodukčných ľudských buniek medzi mužom a ženou.Títo však musia prehlásiť, že majú fyzický vzťah.Alebo može byť súčasťou písomného informovaného súhlasu darcu reprodukčných ľudských buniek určených na partnerské darcovstvo i možnosťpoužitia nepoužitých reprodukčných buniek na iné reprodukčné účely, či vedeckovýskumné účely eventuélne na ich likvidáciu. Transplantačný zákon predpokladá aj poskytnutie asistovanej reprodukcie aj nezosobášeným partnerom, ktorí vyhlásia,že majú intimny fyzický vzťah. Tieto smernice sa nemajú chápať ako právny základ pre "legalizáciu" určitých postupov umelého oplodnenia. Táto Smernica 2004/23/ES, ktorá ustanovuje normy kvality a bezpečnosti pre darované ľudské tkanivá a bunky uvádza, že "táto smernica by nemala byť v rozpore s rozhodnutiami prijatými členskými štátmi v súvislosti s používaním alebo nepoužívaním akéhokoľvek špecifického typu ľudských buniek a embryonálnych kmeňových buniek."Ak teda národná legislatíva neumožňuje použitie pohlavných buniek určitým spô- sobom,smernica sa nemôže chápať ako základ na zmenu takejto legislatívy. U nás na Slovensku je prax taká,že umelé oplodnenie sa robí aj iným osobám ako manželom.
2.3. Financovanie umelého oplodnenia zo zdravotného poistenia a dopady umelého oplodnenia.
Základné nariadenie, ktoré je u nás, je nariadenie vlády č.776/2004 Z.z.,ktorým sa vydáva katalóg zdravotných výkonov. Ide vlastne o zoznam oficiálnych, štátom uznaných zdravotných výkonov, a tento v sebe obsahuje rovnako aj výkony asistovanej reprodukcie vrátane in vitro fertilizácie a prenosu embryí.
Najpodstatnejšie je nariadenie vlády č.777/2004 Z.z.vydáva zoznam chorôb a určuje, ktorá liečba sa uhrádza z verejného zdravotného poistenia,či ktorá sa uhrádza čiastočne a, ktorá vlastne vôbec. Z tohoto nariadenia je zrejmé, že v prípade umelého oplodnenia, oplodnenia in vitro t.j.v skúmavke a iných asistovaných metód oplodnenia sa na základe verejného zdravotného poistenia uhradzajú najviac 3 cykly výkonov asistovanej reprodukcie ženám do 39.roku života a to konkrétne v týchto prípadoch: "1.chýbajúce vajcovody alebo nezvratné poškodenie vajcovodov, okrem stavov, ktoré vznikli ako následok predchádzajúcej sterilizácie alebo umelého prerušenia tehotenstva, 2. endometrióza ženy- t.j.abnormality maternice, 3. nezratné poškodenie vaječníkov, ak nie je následkom umelého prerušenia tehotenstva 4. idiopatická sterilita(dedične podmienená) 5.mužský faktor sterility – azoospermia, astenospermia(pokles počtu aktívnych spermií), ejakulačné dysfunkcie a ochorenia súvisiace s chemoterapiou alebo poúrazovými stavmi, 6. imunologické príčiny sterility,7.riziko dedičného ochorenia, v dosledku, ktorého nemožu mať manželia zdravé potomstvo, 8.endokrinné príčiny sterility." V podstate z toho vyplýva toľko, že na základe nariadenia vlády Slovenskej Republiky sa všetci skladáme na spolufinancovanie umelého oplodnenia a to aj okrem uvedených dôvodov aj vrátane techník IVF – ET. Avšak potom už 4-tý cyklus si partneri musia hradiť samy.
2.4.Problém s výhradou svedomia.
Tento problém majú predovšetkým zdravotnícky pracovníci, t.j. lekári, zdravotné sestry, farmaceuti, zdravotnícki asistenti a iní. Nakoľko tento problém vyplýva z Etického kódexu zdravotníckeho pracovníka, ktorý tvorí prílohu k zákonu č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti : "Od zdravotníckeho pracovníka nemožno vyžadovať taký výkon alebo spoluúčasť na ňom, ktorý odporuje jeho svedomiu okrem prípadov bezprostredného ohrozenia života alebo zdravia osôb."
Pracovník môže túto výhradu svedomia uplatniť, a ak ju uplatní musí o tom informovať svojho zamestnávateľa, prípadne aj svojich pacientov. Výkony asistovanej reprodukcie, aj aj umelý potrat, sterilizáciu, nemusí poskytovať ani zdravotnícke zariadenie ako celok, ak "poskytovaniu zdravotnej starostlivosti bráni osobné presvedčenie zdravotníckeho pracovníka, ktorý má zdravotnú starostlivosť poskytovať.Znamená to asi toľko, že ak v nemocnici nie sú zamestnanci, ochotní tieto výkony poskytovať, nemocnica ich poskytovať nemusí (§12 ods. 2 a 3 zákona č.576/2004 Z.z.o zdravotnej starostlivosti.)
Záver.
Ak sa na danú problematicku pozriem, z pohľadu obrovského množstva zlikvidovaných životov, je umelé oplodnenie výzva číslo jedna. Štatiscké údaje o číslach zhromažďuje u nás Národný register asistovanej reprodukcie (Zákon č.153/2013 Z.z. O národnom zdravotníckom informačnom systéme), avšak teda túto funkciu si neplní. Všeobecne je známa vec, že pri umelom oplodnení zomierajú na Slovensku tisícky počatých detí a pravdepodobne omnoho viacej ako pri umelom potrate.
Z uvedeného je zrejmé, že naša legislatíva upravujúca problém otázky umelého oplodnenia je chaotická, vnútorne rozporná a nedostatočná, čo predovšetkým zneužívajú kliniky asistovanej reprodukcie. Tieto kliniky sa na našom území množia rapídne rýchlo a ponúkajú všemožné služby, napr.ako vytváranie nadbytočných embryí, či selekciu najkrajších embryí. To v praxi znamená toľko, že v týchto klinikách asistovanej reprodukcie sa vyhadzujú tie embryá, ktoré sa nevyvíjajú dostatočne pekne, prebiehajú tzv. Kryoprerezervácie, ničenie či dokonca darovanie embryí. Sú to jednoznačne nemorálne procedúry a my občania Slovenskej Republiky ich financujeme z verejného poistenia, keď náš štát dovoľuje porušovať práva počatých detí, vlastne takéto porušovanie ešte i aktívne podporuje. Záverom sa vynára otázka, či slovenská spoločnosť so svojou mentalitou chce tento stav zmeniť? V prípade kladnej odpovede, sa musíme vydať na dlhú a náročnú cestu vysvetľovania a zásadných legislatívnych zmien, potom zmeny názorov politikov, ktorý sú kompetentní rozhodovať o schválení či zmenách zákonov, nakoľko súčastná verejná mienka počas rokov našej nečinnosti zašla už príliš ďaleko. S danou osvetou je však nevyhnutne potrebné počítať, a prioritne ju začať s veriacimi, a postupne ďalej ju šíriť aj na ostatných sekularizovaných laikov.
Ak sa Vám článok teda páčil, dajte podporu tu:
https://ingridahaskova.blog.sme.sk/c/483074/metody-umeleho-oplodnenia-legislativa-slovenska-a-jej-dopady.html
