Noc divadiel 2017 - Bratislava

„Divadlá majú svoje osudy, ako ľudia“ (Honoré De Balzac) V mojom článku budem konfrontovať moje subjektívne pocity, spomienky a porovnávať zážitky z minulosti (Košice, Trnava) so zážitkami tohto eventu v Bratislave.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

„Divadlá majú svoje osudy, ako ľudia“ (Honoré De Balzac) V mojom článku budem konfrontovať moje subjektívne pocity, spomienky a porovnávať zážitky z minulosti (Košice, Trnava) so zážitkami tohto eventu v Bratislave (roky 2016 a 2017), čo priznávam môže poukazovať na mierne skreslenia. Moje pocity z tejto udalosti (Noc divadiel 2017) sú ambivalentné. V sobotu som zažila 2 úžasné predstavenia, no ešte v piatok som bola nepríjemne šokovaná z toho, kam sa táto noc posunula. Všetky tieto zmiešané pocity a úchvatné zážitky z predstavení vo mne podnietili kreatívnu tvorbu a napísanie subjektívneho názoru v blogu. A tak sa teda zážitky a moje protichodné pocity pokúsim priblížiť nižšie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V piatok som si sadla za notebook, aby som išla pohľadať teda na čo sa tento rok možno tešiť a čo si vyberiem. Hľadanie predstavení som realizovala (na predpokladám oficiálnej) stránke http://www.nocdivadiel.sk/program/168-bratislava/. Tu nasledoval prvý šok, kde síce bol zoznam divadiel a ich adries a webstránok, ale potrebná prehľadnosť tu absentovala. Niekde boli uvedené len divadlá, na program danej udalosti sa bolo potrebné preklikať cez oficiálne stránky. Inde bol uvedený program, ale bez informácii o vstupnom. Prehľadné programy so všetkými nevyhnutnými informáciami by bolo možné spočítať na prstoch jednej ruky. Keď už hovorím o vstupnom, neodpustím si poznámku. Pred pár rokmi, keď sa noc divadiel začala realizovať (a pokiaľ ma pamäť neklame) a ja som sa jej zúčastňovala počas svojho vysokoškolského štúdia, sa s takou udalosťou začalo z toho dôvodu, aby sa navrátila sláva divadiel. Aby divadlá boli prístupné širokej verejnosti, k čomu patrilo samozrejme aj prispôsobenie cenovej relácie. Väčšina predstavení a programu bola realizovaná s voľným vstupom, či dobrovoľným príspevkom alebo maximálne udalosti výnimočne nízkym vstupným. V rámci toho však boli realizované rôzne sprievodné podujatia ako diskusia s hercami alebo prezeranie divadelných priestorov, ukážka nácviku divadelného programu. Teraz? Je to čistá reklama, ceny ostávajú nemenné alebo s minimálnym znížením, maximálne sa urobia výnimočné predpremiéry či derniéry. Stráca sa pravá podstata noci divadiel, ktorá je jediným dňom roka. Popritom ako všetko zovšednieva, prestáva byť Noc divadiel atraktívnou (česť výnimkám) a stráca sa podstata, pre ktorú bola realizovaná. Pre ilustráciu zo všetkých bratislavských divadiel ponúkali voľný vstup len 4 (na porovnanie- minulý rok ich bolo približne 7 ak si dobre pamätám + odpustite mi vynechanie detských predstavení), z toho 2 študentské - Konzervatórium Bratislava a Vysoká škola múzických umení. Ďalej to bolo divadlo SkRAT, ktoré malo predstavenie v Priestore súčasnej kultúry na Karpatskej a divadlo TICHO a spol., ktoré tento voľný vstup realizovalo tiež vlastným premysleným spôsobom. Divadlo TICHO a spol. to vymyslelo tak, že v tento deň zorganizovalo Open stage, čo je síce obdivuhodné z dôvodu, že dalo priestor potencionálnym talentom, ktoré sa odvážia vystúpiť, no zároveň z toho vykorčuľovali a nemuseli sa predstavovať samy mimo sezónnych platených predstavení. Autorská otázka, naozaj slávnym hercom robí problém hrať divadlo a byť prístupným divákom aspoň 1 deň v roku? Alebo je to otázka na divadlá? Alebo možno je za tým všetkým skrytý pohľad aký nevidím. Divadlá bez obmedzenia prístupné všetkým 1 deň či noc v roku, je to veľká žiadosť?

SkryťVypnúť reklamu

Rozmýšľam, že je tu ešte jedna vec, ktorá je v svojej podstate úplne v poriadku, len pre nás mimopoľných a pracovne zaneprázdnených trocha obmedzujúca a objavuje sa už druhý rok (niekde teraz prvý). Rezervačný systém na platené aj na neplatené predstavenia. Je to efektívne, pre už rozhodnutých a rozhľadených jednotlivcov. Je to praktické ak by program bol skutočne už poriadne pripravený a predložený aspoň mesiac pred samotnou akciou. Pre mňa časovo vyťaženú osobu, ktorá si zapne notebook a hľadanie programu 24 hodín pred akciou je to však veľká nevýhoda. Aj keď mám záujem niečo vidieť, pricestovať kvôli tomu do Bratislavy, tak ostávam zaskočená stáť pred dverami divadla, kde rezervácie zaplnili sálu a dnu sa nedostanem (minuloročná a kvázi aj tohtoročná skúsenosť). Apelujem na to, aby zodpovední skúsili myslieť aj na takýchto ľudí, a do rezervačných systémov dávali kapacitu takých 80% miest, aby tých 20% miest ostalo takým ľuďom ako ja, ktorí si aj v zime prídu overiť s malou dušičkou či predsa len sa nenájde nejaké miesto na predstavení, ktoré by sme radi videli.

SkryťVypnúť reklamu

Tak a teraz k podstate. K slávnej sobote. Kvôli už vymenovaným dôvodom som sa zúčastnila iba dvoch. Divadelná hra Antigona v hereckom podaní študentov 4. ročníka Konzervatória v Bratislave a predstavenia Nonsence (Roal Dahl) odprezentovanú študentami Vysokej školy muzických umení v Bratislave a ich divadlom LAB. Začnem žiakmi konzervatória. Veľmi príjemný dojem som mala už z vrátnika danej školy, ktorý mi slušne a ukážkovo vysvetlil kam presne mám ísť. Áno, aj maličkosti sú dôležité. Imponovalo mi tiež, ako učiteľka nás príjemne usadila do priestoru a jej jemnosť a slušnosť. Profesor, ktorý uvádzal samotné predstavenie vyžaroval sofistikovanosť a rozhľad. Úvod, aký predčil všetky možné očakávania, a napriek trocha zničeným priestorom školskej triedy, prezentácia a úvodný monológ sa vyrovnal sofistikovanosti divadiel. Nasledovalo predstavenie trvajúce približne 60 minút. 60 minút zimomriavok, zatajeného dychu, úchvatných hereckých výkonov a nakoniec geniálneho študentského nápadu. Antigona ako čerstvé stvárnenie nadčasového diela. Až rozmýšľam čo z toho sa dá preniesť slovami na tento kúsok článku. Antigona ako dielo o hlavnej hrdinke a jej introspekcii, no čo sa mi páčilo na ich prevedení bolo tajuplné a živé stvárnenie ľudu Théb (a ich myšlienkových či povrávačských pováh, ak si nedomýšľam mnoho). V hodine sa dokázali venovať hlavnej hrdinke príbehu, aj stvárneniu sestry, kráľa, kráľovho syna, proroka, jednoducho dokázali načrtnúť a vystihnúť to podstatné za tak krátky čas. Musím vystihnúť to časť kedy pán profesor vysvetlil, že toto prevedenie je vo väčšinovej časti Sofoklove, ale úvod a záver bol prebratý od iného autora (meno som zabudla čo ma veľmi mrzí). Záver bol študentkami prevedený tak, že predstaviteľky Antigony hovorili chlapcovi, aby za nich napísal list, a on ho písal tak, že ich nahrával na mobilný telefón. Bolo to geniálne spracovanie. Nápad, ktorý síce využíva dnešnú techniku, no predsa len verne zobrazuje prežívanie tragédie ľudskej psychiky. Páčilo sa mi rovnako aj to, že z dôvodu väčšinovej časti dievčat v triede, sa snažili aby každá z nich dostala priestor zahrať si Antigonu či jej sestru. Bolo to spravodlivé aj ohľaduplné. Nedá sa mi nereagovať na postreh pani slovenčinárky v dôchodcovskom veku (sama dodala, že je možno veľmi konzervatívna v tomto), ktorá dala poznámku, že jej chýbala tá podstata Antigony čiže trápenie a záber na hlavnú protagonistku. V tomto musím veľmi oponovať, ten pohľad na protagonistku zažívame v literatúre a vo väčšine dramatických spracovaní. To stvárenie viacrozmernosti tohto diela a osobností všetkých významných postáv bolo presne to čo ma očarilo najviac (plus kreatívne stvárnenie záveru). Za mňa teda klobúk dolu študenti, naozaj profesionálny prístup a zahratie a aj za udalosti odohraté po predstavení. Dostal pozvanie aj samotný prekladateľ Sofoklovej Antigony – pán Feldek, ktorí sa nakoniec s hercami aj fotil, čo bolo gesto rešpektujúce prínos. Po odohraní a ováciách bola diskusia s mladými hercami, pri ktorej si zachovali duchaprítomnosť a vtip. Ak by som mala pristúpiť k zhrnutiu, tak len toľko - odporúčam predstavenia Konzervatória, neoľutujete, ja som bola maximálne nadšená.

SkryťVypnúť reklamu
Žiaci (ak si dobre pamätám štvrtého ročníka) Konzervatória v Bratislave na predstavení Antigona
Žiaci (ak si dobre pamätám štvrtého ročníka) Konzervatória v Bratislave na predstavení Antigona (zdroj: Mgr. Ingrid Štefanová)

Prechádzam k divadlu LAB, kde proste som uchvátená a chvíľku zastávam nad pozitívnymi zážitkami od študentov, nakoľko 2 roky s nimi mám len pozitívne skúsenosti. Obe roky je pre nich príznačná snaha uľahčiť návštevníkovi cestu tak, aby ich našiel – minulý rok trocha nešťastne čajovými sviečkami (jasné že zhasli), tento rok vtipne a nostalgicky blížiacimi sa sviatkami, čiže použitím vianočných svetielok a nápismi k nimi smerujúcimi. Počiatočná informácia o plnom predstavení ma však už nepotešila, ale milé slečny/ študentky majúce na starosti šatňu mi poradili skúsiť prísť tesne pred začiatkom predstavenia. Polhodina prechádzky po Zámockej ulici a mierneho vymrznutia sa vyplatila. Študenti boli láskaví k tým, čo nestihli rezervácie a nechali nás byť prítomných na predstavení, s tým že sa sedelo po bočných sedačkách a po schodisku. Čo naozaj za ten divadelný zážitok stálo. Predstavenie Nonsence (spracovanie poviedok autora Roal Dahla) s výstižným a mrazivým hudobným doprovodom. Už minulý rok ma herci študenti presvedčili o ich kvalitách pri spontánnych vystúpeniach a ich humore, že im nevieme dať niečo náročnejšieho. Teraz napriek pár pochybeniam so zamotaným jazykom sa postarali o skvelé stvárnenie rôznych ľudských osobností a osudov. Humorné situácie striedali vážne stvárnenie života s jeho tienistými stránkami. Ak by som mala stručne vypovedať obsah, nepodarilo by sa mi to, lebo aj keď v podstate išlo o jednu zámožnú rodinu a jej osudy či správanie, išlo o omnoho viac. Stvárnenie ľudských tienistých stránok v občas zdôraznenom zosmiešňujúcom kontexte, v kontraste s nadčasovou realitou dnešných dní. Úprimne sa spovedám, že opísať to neviem. Mám len odporúčanie, že ak to náhodou divadlo LAB bude hrať, bežte sa pozrieť. V čase sa striedajúce skeče so zámerom na jednotlivé hlavné postavy, s mrazivým a veľavravným pohľadom slúžiek. Striedanie osôb s replikami, kde hlavným zámerom boli iné predmety (zuby, oči, poháre). Zamýšľam sa ešte dnes. Jedna poznámka k tomu, spomenula som si a prirovnala by som to dielo a spracovanie k avantgarde (a konkrétne zrejme k expresionizmu). Čo je mne blízky umelecký smer. Zhrnutím viem, že divadlo LAB nevynechám ani budúci rok (ak ma zasa osloví Bratislava). Doplňujúco musím veľmi oceniť Vysokú školu muzických umení (dúfam v správnosť napísania názvu), nakoľko túto udalosť spojila aj s dňom otvorených dverí, kedy sa široká verejnosť mohla prísť pozrieť na priebeh hodín jednotlivých katedier.

Herci predstavenia Nonsence divadla LAB
Herci predstavenia Nonsence divadla LAB (zdroj: Mgr. Ingrid Štefanová)

Počujem ponosy ako divadlo vymiera. Nanešťastie počujem ponosy a kritiku ako divadlo nezobrazuje to hlavné ako by malo (kritika nových interpretácií, nových uhlov pohľadu). A ŽASNEM. Žasnem nad tým, že namiesto riešení, aké sú pod nosom, počúvam stále len ponosy. Je tu skvelá udalosť ako Noc divadiel, kde by sa dalo naplno realizovať. Je tu niečo ako letná prestávka, kedy ľudia majú viac priestoru realizovať sa umeleckým zážitkom, ale nemôžu. Nanešťastie ako stále, príležitostí je tu mnoho, ale nevyužitých. Aby som však nezakončila pochmúrne, mám nádej. Nádej v mladej generácii hercov, ktorí sú otvorení, snaživí, angažovaní a kreatívni. 

Ingrid Štefanová

Ingrid Štefanová

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som pozitívny človek s kritickým pohľadom a nadhľadom na deje v našej spoločnosti. Medzi moje záujmy patrí čítanie kníh (v tlačenej verzii, momentálne hlavne odborných), kultúrne prehliadky (hrady, zámky, múzeá a iné), umelecké vyžitie (súčasné umenie, literatúra, divadlo, kino, výstavy, hudba) a domáce zvieratá (najmä morské prasiatka) Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

712 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

273 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
SkryťZatvoriť reklamu