Po čase sa vraciam k blogu. Z hnevu, ale aj preto, lebo naozaj treba kompetentným neustále opakovať, že sme na tom so zdravotníctvom viac, než biedne.
Situácia trvá už roky. Človek si povie, stačí sa o seba starať, dávať si pozor a nedostať sa do nemocnice. Lenže, akokoľvek sa snažíš stravovať sa zdravo, nefajčiť, nepiť, nečakaná situácia ťa tam dostane z večera do rána. Tak, ako napríklad mňa. Keby mi niekto pár mesiacov dozadu povedal, že tam skončím s embóliou v oku, asi ho vysmejem. Ale áno, pobytový balíček all inclusive na desať dní, v jednej z bratislavských nemocníc, sa stal náhle realitou.
Si pacient, uspokoj sa s tým, čo je
V základnom balíčku sú zahrnuté vizity 2x denne, nejakých tých milión vyšetrení, aby lekári zistili, čo ti vlastne je a jedlo 3X denne. To by bolo v poriadku, dokonca aj to jedlo.
Ako bonus, ale, luxusné sprchy v pôvodnom stave, ktoré máš na chodbe k užívaniu spolu s mužmi. Nie, aby ti tam žiaden nevošiel, nemáš sa čím zamknúť.
Naozaj ich stav nechcem opisovať. Radšej.. V tom teple je človek rád, že sa dostane pod vodu každý deň.
Potom je tu wc (spoločné na chodbe, už ale jeden kus pre ženy, druhý pre mužov), kde ti kľučka asi deväťdesiaty deviaty krát vypadne na zem, a ty, ten stýkrát, večer o desiatej, keď ideš na wcko, v momente, keď tá zhrdzavená haraburda treskne s rachotom o tie najstaršie kachličky, aké si dokážeš predstaviť, zobudíš celé oddelenie. Bezradná sestrička ti len zakričí, nech si tichšie, lebo po desiatej je nočný kľud...
Nie, nie je toho, kto by kľučku opravil. A, aj keď sa chceš podujať a zaujať miesto ,,hodinovej ženy“, skrutkovač je nedostatkový materiál.
K tomu všetkému sauna grátis, pretože keď je vonku 35, cez rozpálené hliníkové okníčka, v neklimatizovaných izbách, máš v pohode cez 40tku. Môžeš vetrať celú noc, a dúfať, že aspoň vtedy sa tie rozpálené okná, ktoré si pamätajú asi aj tvoju prababku, zvnútra ochladia.
Ale, čo by sme chceli my, pacienti, keď doteraz nie sú vybavené klímou ani vyšetrovne, kde zdravotníci pracujú celý deň, že? Musia si ich vydupať. Ktovie, koľko rokov im to trvá, keďže som zažila, že aj teraz, konečne, im boli nejaké tie klimatizácie montovať. No, nemocnica v roku 2022..
Ľudia, ktorí to celé držia pokope. Zatiaľ..
Naozajstným bonusom sú ale samotní zdravotníci. Pracovníci, ktorí denne chodia (aspoň zatiaľ) do zdravotníckych zariadení a starajú sa o to, aby ťa dali dokopy. Od pomocného zdravotného personálu, cez zdravotné sestry, až po lekárov.
Nie, naozaj nemajú každý deň náladičku, žiaľ ani čas, aby ti všetko dopodrobna vysvetlili. A, aj keď si možno v neistote a frfleš, prečo ti nikto nič nepovie, skôr či neskôr ten čas príde. Len musíš vystihnúť správnu chvíľu. Lebo oni, aj vzhľadom na počet pacientov, žiaľ ten čas nemajú.
Áno, je to na figu, keď musíš postupne z každého ťahať informácie, ale dočkáš sa. Pretože práve vtedy, keď ty rozmýšľaš nad tým, čo ti , do kelu, vlastne je, a prečo sa to deje, robia na tom, aby to zistili a pomohli ti.
Vďační, aj zatrpknutí..
Za seba môžem povedať, že jediný dôvod, prečo som odtiaľ hneď neušla na reverz, bolo to, že som videla snahu všetkých ľudí, ktorí robili všetko preto, aby zistili, kde môj problém vznikol. Každý deň sa starali o to, aby to, čo sa len tak z ničoho nič pokazilo, dali do poriadku, pričom naozaj dbali aj o môj komfort, keď to išlo.
Rozumiem tomu, že ľudia nadávajú, keď sa niečo nevydarí, pokazí a nevyjde podľa ich predstáv. O to viac, keď sa to stane napríklad pri operácii, či inom zdravotníckom zákroku.
Treba si ale uvedomiť, že zdravotníci denne pracujú s ľuďmi, o to väčšiu zodpovednosť voči nám majú. O to väčšiu zodpovednosť nesú, keď sa niečo nepodarí, hoci aj nie ich vinou.
Preto ma často udivuje nekorektnosť, neobjektivita niektorých ľudí, ktorí, častokrát, nie chybou lekárov, žiaľ, vyvodzujú zodpovednosť práve voči nim.
Áno, je správne reagovať, keď sa niečo stane, a niekto z nedbanlivosti a ľahostajnosti niečo pokašle. Prečo sa ale niektorí ľudia zo zatrpknutosti snažia vytvárať medzi nami strach tým, že naši lekári sú neschopní a pokašlú všetko?
Nekonečné výhovorky
Ja im týmto vyjadrujem vďaku za to, že vôbec, v tejto dobe, ostávajú tam, kde sú. V dennej neistote, že ich niekto udá, pretože vina sa na druhých hádže veľmi ľahko. V dobe, keď, vzhľadom na ich zodpovednosť, majú hlboko podpriemerné platy. V 21. storočí, keď ich je na Slovensku úbohý nedostatok, a zatvárajú sa aj tie oddelenia, ktoré doteraz fungovali. V roku 2022, keď pracujú na pracoviskách, ktoré často vyzerajú, ako z hororového filmu.
Vyjadrujem im rešpekt a obdiv za to, že, aj po posledných dvoch rokoch, ostali na svojich miestach a sú tam, kde byť majú, aj za týchto katastrofálnych podmienok.
Zároveň sa hanbím, že dlhodobo musia prosiť o to, aby si ich vôbec niekto všimol a adekvátne ich ohodnotil a zabezpečil im dôstojné pracovisko.
Mrzí ma, že pre štátnych zamestnancov, ktorí neberú zodpovednosť priamo za ľudí, sa nájdu 500eurové odmeny, hoci na pracovisku pracujú len pár mesiacov, no pre zdravotný personál, ktorý musí byť denne k dispozícii, sa nájdu len dlhodobé a nekonečné výhovorky a nesplnené sľuby.
Nekonečný príbeh
Čakáme my, pacienti, čaká aj zdravotníctvo.
Čakáme, kým konečne príde niekto schopný, kto preberie zodpovednosť za tento úbohý stav a začne ho konečne riešiť, kým nebude neskoro. Vlastne, už teraz je..
