Vchádzate aj vy do potravín, drogérie, či do lekárne s tým pocitom, že možno nezoženiete to, čo nutne potrebujete? Nie ste jediní.
Ľudia v panike nakupujú bez rozmyslu všetko, od cestovín až po toaletný papier v domnení, že budú musieť byť dva týždne zavretí doma a nevychádzať.
Momentálne ale nič nenasvedčuje tomu, že by to tak malo byť. Život ide ďalej s tým, že sa obmedzujú verejné akcie a prijímajú nutné opatrenia, najmä čo sa týka vstupu z a do ostatných krajín. Nikto nikoho doma nezatvára. Všetko funguje, ako má. Aj obchody s potravinami, ktoré deklarujú, že zásoby majú, sú otvorené. Otvorené a preplnené.
Čo ale pre niekoho môžu znamenať tieto úzkostné reakcie ľudí, ktorí, len z pocitu obavy nakúpia všetko, čo sa len dá?
Dnes som sa v jednej lekárni stretla s tým, že ľudia zháňali Paralen. Nebol. Prečo? Aby ho mal niekto doma, pol roka v zásobe. A najlepšie hneď päť krabíc a viac. Pritom človek, ktorý ho akútne potreboval, sa k nemu nedostal. Chorý musel nájsť inú lekáreň, a dúfať, že tam liek zoženie.
To isté platí aj o potravinách. Jeden kúpi 10 kíl ryže, pritom napríklad starí ľudia, ktorí potrebujú len to jediné kilové vrecko, ho jednoducho nezoženú. Preto, aby sa najedli, musia často krát navštíviť viac preplnených obchodov. Sú to slabí a náchylní ľudia na rôzne choroby. Prečo im teda robiť problémy?
Zamyslime sa, keď pôjdeme nakupovať, či naozaj také množstvá, aké niektorí z nás v obchode vkladajú do nákupných košíkov, aj skutočne reálne využijeme. Myslime pri tom aj na chorých, či starých ľudí, ktorým možno tá jedna krabička paralenu, pomôže práve dnes zraziť teplotu, alebo nejaký starý a chorý človek nebude musieť kvôli vrecku cestovín behať po obchodoch, aby sa k nejakému vôbec dostal.
Myslime aj na druhých, nie len na seba.