...sa neobjavilo toto:
„Zdokumentovali sme prípady, v ktorých ukrajinské jednotky svojím konaním podľa tohto opakujúceho sa vzorca [zriaďovania vojenských základní v civilných zónach] ohrozili civilistky a civilistov. Operovaním v obývaných oblastiach porušili zásady vedenia vojny zakotvené v medzinárodnom práve. Skutočnosť, že je ukrajinská strana vojenského konfliktu v defenzívnej pozícii, ju nezbavuje povinnosti rešpektovať medzinárodné humanitárne právo,“
Tlačová správa Amnesty International uvádza aj:
,,Pri snahách odraziť ruskú inváziu ukrajinské jednotky od konca februára tohto roka opakovane vystavili nebezpečenstvu vlastných civilistov a civilistky, keď si v husto obývaných častiach miest zriadili základne a operovali z nich zbraňovými systémami. Amnesty International dnes uviedla, že ukrajinské jednotky sa pri výbere svojich stanovíšť nevyhýbali ani školám a nemocniciam.“
Keď si spomeniem na to ráno, 24. februára, keď nás médiá zahltili správami o tom, že sa začala vojna, a zároveň to porovnám s časom, od ktorého mali ukrajinskí vojaci údajne vystavovať nebezpečenstvu civilistov, napadá mi len jediné.
Ak niekto násilne vtrhne do krajiny a vyšle na cudzie územie svoje vojsko s jediným cieľom, začať vojnový konflikt, bránim sa. Všetkými možnými prostriedkami. Tak ako sa len dá a práve tam, kde ubránim civilistov.
Amnesty International sa odvoláva na to, že ľudia neboli evakuovaní. Pri tom, ako sme denne počúvali o tom, ako ruská armáda mnohokrát zmarila pokusy civilistov na odchod, vyznieva toto tvrdenie priam neuveriteľne.
Ako by to bolo u nás?
Pri pomyslení na náš právny poriadok, si neviem celkom predstaviť, ako vymazať a obísť obývané územia, v prípade vojny.
Zoberme si teda slovenský právny systém. Ten povoľuje v čase vojny obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti v závislosti od priebehu udalostí na celom území Slovenskej republiky alebo na jej časti, aj v rozsahu:
,,obmedziť výkon vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na rozmiestnenie vojakov, príslušníkov ozbrojených zborov, bojových prostriedkov, zdravotníckych zariadení, zásobovacích zariadení a záchranných služieb, ako aj na využívanie nehnuteľností na účely zabezpečenia výroby, vykonávania dopravných, telekomunikačných a poštových služieb, výkonu zdravotníckej starostlivosti, veterinárnej starostlivosti, sociálneho zabezpečenia, zabezpečenia výchovno-vzdelávacieho procesu a ochranu kultúrneho fondu.“
Správa sa odvoláva aj na to, že takéto bojové taktiky porušujú medzinárodné humanitárne právo tým, že robí z civilných objektov vojenské ciele.
V tejto súvislosti mi napadá aj otázka, ako konať v súlade s medzinárodným právom, keď je už skoro pol roka porušované iným štátom? Odpoveď som sa v správe nedočítala.
Konečne majú ,,praudu“
Hovorí sa, že topiaci sa aj slamky chytá. Presne takouto slamkou, pre všetkých našich hoaxerov, bola táto správa organizácie, ktorá sa doteraz hrdila bránením ľudských práv.
Organizácia zlyhala. Akokoľvek sa snaží pôsobiť dnes objektívne, narobila viac škody, ako úžitku.
To, na čo od začiatku vojny poukazujú mnohé organizácie, vlády, aj jednotlivci, práca ľudí, ktorí sa denne snažia vyčistiť virtuálny, aj reálny priestor od výmyslov, a neustále poukazovať na to, že Rusko je iniciátor vojny, bolo týmto nebezpečným vyjadrením dnes spochybnené.
Slovenský, ale aj ten zahraničný výkvet si tak prišiel na svoje. Má sa na čo, aj na koho odvolať.
Mrzí ma, že je to práve organizácia, ktorá sa dlhodobo javila byť dôveryhodnou a plniacou si svoje základné princípy ochrany ľudských práv.
Takto sa ale práva ľudí ochraňovať nedajú. V tomto prípade, akákoľvek pochybnosť, vyvoláva v ľuďoch nebezpečný hnev, nenávisť a neopodstatnený odpor.
To sa môže jednoducho prejaviť aj v spolupatričnosti a v medziľudských vzťahoch s utečencami, ktorí už medzi nami žijú a snažia sa začleňovať do našej spoločnosti. Naozaj chceme ešte viac vyhrotiť, už aj tak napätú situáciu?
