Dovolenka za všetky prachy - 1.časť

Povedala som si, že je čas objaviť Chorvátsko. V Bratislave bol v tom čase totálny úpek a pomyslenie na vlhký vzduch mora mi vháňalo do tela posledné kvapky energie. Dohodli sme termín, na poslednú chviľu ešte vymenili ubytovanie za kľudnejšiu lokalitu, /"len aby sme mali pokoj"/ a túžobne odratávali posledné dni a hodiny pred odchodom na vytúženú dovolenku: Plná penzia v zrekonštruovaných penzionóch,izba s nádherným výhľadom na hory v Tučepi, cesta klimatizovaným autobusom /aspoň budeme vedieť, že niekam cestujeme.../ milé pousmiatie sa pracovníčky cestovky môjmu upozorneniu, že som vegetariánka- samozrejme sa to vyrieši na mieste... Ideálne. Pred penziónom nás vysadili o pol deviatej ráno. Síce nás mali ubytovať až o jednej hodine popoludní, ale sme konečne na D O V O L E N K E !!! Trošku sme síce pripomínali bludičky, keď sme si prenášali batožinu z jedného penziónu do druhého, keďže sme si tašky museli zložiť na terase toho, v ktorom bol pre nás následné dni zabezpečený "výdaj stravy" a ten bol od nás vzdialený cca 70 m, ktoré sme si podctivo odkráčali najprv tam a potom späť... Odchytila som ešte nášho delegáta s informáciou, že som vegetariánka a aby s tým pri príprave jedla rátali- trošku pribrzdene sa na mňa usmial s tým, že sa opýta prevádzakara a - bolo. Večer sme sa všetci poslušne zhromaždili v jedálni, kde nám náš delegát veľkoryso poskytol životu dôležité informácie. "Poháre si umývate po jedle sami, zvyšky jedla vykydnete do tejto spoločnej nádoby, tácky na jednú stranu, príbory inde, servítky pomačkať a zahodiť tuto..., v prípade, že pôjdete na výlet, možete si zakúpiť obložený rožok , bez náhrady za obed, za 100 SK, kľúč nestratiť, taniere nerozbiť, v opačnom prípade zaplatíte 30 Kuna.." Preboha, sme v "polepšovni", alebo čo? Informácia kde je lekár,prečo v hlavnom penzióne tečie len horúca voda alebo kontaktné číslo na seba ako nášho delegáta, nám mladý muž menom Tomáš nedal... No. Začali sme predýchavať, ale ešte stále v dobrej nálade, veď skautmi sme ešte neboli... Problémy nastali pri prvom jedle dňa- večeri. Rátala som s tým, že večeru zrejme mať nebudem, keďže jedlo bolo jednochodové, bez možnosti akéhokoľvek výberu, a to, čo vykydli aj mäsožravcom na tanier, sa len ospravedlňujúco "usmievalo" na vyhladovaných dovolenkárov, hlavne, že to malo živočíšnu svalovinu. Delegát sa tváril, že čaká na prevádzkara /slováka/, ktorý mi k tomu povie nejaké sprievodné slovo, a tak sme čakali a môjmu mužovi začínal stúpať testosterón. Pochechtávajúci sa prevádzkár sa neprestal pochechtávať ani keď som sa s ním rozprávala, dokonca mi položil otázku, či mi pri zakúpení zájazdu vystavil Tiptour papier o tom, že som vegetariánka. To už začal stúpať adrenalín aj mne a po nekonečnom dohadovaní na tému, "Pripraviť či nepripraviť jedlo pre zákazníka, ktorý si to zaplatil", sme sa "akože" dohodli. Ráno sme prvýkrát uvideli fascinujúce farby nápoja podávaného pri raňajkách, ktorý mal farbu fuchsie a v nasledujúcich dňoch nás nesklamal svojou žiarivosťou v neskutočných farbách bordó a fialovej. Tak sme si dali aspoň kávu, ktorá zrejme snívala svoj sen o kávovej chuti a aróme už poriadne dlho a vystali sme tak dlhý rad na umývanie použitých pohárov, ktorý končil pri miestnom malom umývadle. Raňajky mali podobu dvoch plátkov syra a obschnutej nakrájanej uhorky, čo, ako som si potvrdila neskôr, bolo miestnou špecialitou... koniec 1.časti