V živote som si nemyslela, že sa stanem lovcom.
No vzrušenie danej chvíľe ma fakt premohlo...
Druhý deň nás privítal zubatým slnkom a my sme si po výdatných raňajkách začali plánovať našu prvú expedíciu po okolí.To, čo sme prvý podvečer videli len „z rýchlika“, sme sa samozrejme rozhodli objaviť detailnejšie. Prvé kroky z terasy nášho zrubu však boli okorenené mojimi výkrikmi:
„Aha!“
„Jéééééj!“
„Pozri!“
Čo na jednej strane Jano vnímal, ale ako zodpovedný chlap si zaumienil, že predsa nebudeme meniť náš denný plán a vyberieme sa objavovať okolie nie len v okruhu 50 m okolo, a ešte hrabaním sa v ihličí...Povedala som si, že má pravdu, veď na hríby by som sa mohla vybrať aj u nás, no tom sme ešte netušili, aká koncentrácia nečakaných rozmerov nás čaká pri každom ďalšom pohybe vpred...Prešli sme na druhú stranu jazera, prešli okolo sklenených iglu a dianie okolo nás nás proste zlomilo. Začali sme postupne vyzliekať vrstvy oblečenia, ktoré bolo poctivo vrstvené podľa pravidla „cibuľa“, a v tomto pravidle sme objavili aj jeho nový nečakaný rozmer.Mikina, sveter a bunda boli zviazané do uzlíkov, ktoré sa plnili kozákmi, dubákmi, suchohríbmi či modrákmi a my sme po lese pobehovali ako vytešené bludičky, ktoré konečne našli dôvod prečo sa oplatí túlať po lese... Celý náš objavný výlet však netrval viac ako hodinu, keďže kapacita nášho oblečenia mala tiež svoje limity a fínske komáre ukázali, že slováci a slovenky sú naozaj sladkí /sladké.Jano to schytal riadne, aj keď som si dovtedy myslela, že pojazdná krvná banka som hlavne ja, no predsa len, asi bol pre tie fínske komárie baby viac exotický.
Tak sme si sadli na terasu, rozložili starú slovenskú dennú tlač, ktorá s nami docestovala až sem, a podujali sa na odbornú prípravu hríbov na sušenie/ predsa len, treba myslieť aj na blízku budúcnosť, a takáto úroda... !!!/
Krájame, ukladáme, štípu nás, sprejujeme sa repelentom, vyhrievame sa na terase a blažene sa usmievame....
Božskú večeru znova zapíjame maličkými pivkami a môžete mi veriť, že toľko fliaš sme fakt spolu ešte nevypili.
Kladieme oheň v zrube, dávame si saunu, skicujeme návrhy toho, čo budeme vlastne „sochať“ a rozmýšľame o tom, čo podnikneme ďalší deň...
Tak.
Božský deň...
