Stojím na autobusovej zastávke a snažím sa dostať smerom do Petržalky. Práve mi odišiel autobus a tak mám niekoľko minút núteného "zastavenia sa" na tomto mieste. Obzerám si ľudí, pozorujem vtákov, ktoré vylákalo zubaté sobotňajšie slnko, sledujem autá, ktoré ma spokojne míňajú... Pohľad sa mi zastaví v kúte, medzi lavicami zastávky, kde sa na mňa pozerá niekoľko očí. Hlúčik ľudí, ktorý sa díva ináč ako my ostatní, ktorí sme tam "len preto", aby sme konečne vyčkali ten správny bus. Sú zomknutí, aby šetrili s každou molekulou svojho odchádzajúceho tepla, sú špinaví a strapatí a ...A len jeden z nich postáva, pomaly prešľapuje a nesie igelitku BILLA.
Cítim jeho pohľad na mojej tvári, chvíľu vydržím dívať sa mu priamo do očí. Má v nich nezbedné plamienky a ja zrazu vidím, že k tým ustrašeným ľuďom, ktorí si posadali za jeho chrbát, patrí aj nepatrí. Obraciam sa k tým, ktorí tam so mnou čakajú a snažím sa v ich tvárach vyčítať, či si aj oni všimli týchto ľudí, ktorí sa mestom potulujú každý deň, len my sme si asi odvykli dívať sa na nich aj ináč....a do očí.
Ten, čo nesie igelitku BILLA, ich zvoláva na svoju stranu, aby boli všetci prítomní chvíle jeho premeny. Pozorujem ich, ako prichádzajú pripravení na danú chvíľu s lyžicami, ako sa snažia nájsť si miesto, kde sa budú môcť najesť. Teplé jedlo, poctivo uzatvorené vo veľkých nádobách, začína rozvoniavať na autobusovej zastávke, keď každému vydeľuje jeho dávku, a "normálni cestujúci" podvedome otáčajú hlavy za jeho vôňou. Pozorujem túto situáciu, kde sa každý díva na "predmet" toho všetkého len dovtedy, kým sa mu nestretnú oči s niektorým z nich....
Aj ja sa dívam.
Ako chvatne jedia, ako poslušne čakajú na svoj voľný tanier, misku, čokoľvek, ako sa pri jedle kývu vpred a vzad a pripomenie mi to "tiky" opustených "debilných" deciek v ústave, ktoré nikto nechcel a spomínaný ústav bol rád, keď tam prišiel aspoň voľakto vypomôcť.
A zrazu je po všetkom, prázdne "obrovské obedáre" a taniere sa zozbierajú, bezdomovci odchádzajú so zamastenými lyžicami, naoko pookriati, a ten, čo nosí igelitku BILLA, odchádza tiež.
Akoby sa nič nestalo. A bolo to vôbec?
Ušli mi asi tri spoje.
No viem, že anjel nosí...............igelitku BILLA.
