Hľadať a nájsť v dejinách najvýnimočnejšie dielo, aj keď samozrejme na základe subjektívnych pocitov čí hodnotení, je možno pre výtvarníka zložité. Predsa len, z profesionálneho hľadiska sme zahltení množstvom informácií, a naozaj som aj mala na začiatku pocit, že tento „súkromný výskum na objednávku“ mi bude trvať určitý čas... Ale nebola to celkom pravda. To výnimočné dielo som mala na pozadí mobilu /!/, aj keď sa to môže zdať ako riadne pritiahnuté za vlasy. No mne pohľad na neho stále pripomína všetko to, o čom chcem ďalej písať:
Kristus Pantokrátor
z chrámu Hagia Sofia v Instambule, niekdajšom Konstantinopole, je pre mňa absolútnou esenciou svetla, viery, tolerqncie a neposlednom rade fascinujúcim umeleckým dielom, ktoré svojím odkazom, aj v rámci historických súvislostí svojho zachovania sa, môže byť v súčasnej dobe vnímané viac ako aktuálne.
Obdobie byzancie je pre mňa z umeleckého hľadiska zaujímavým z viacerých dôvodov: Kristus je tu viac vnímaný ako pantokrátor- vládca, ktorý tu zosobňuje akési personifikované svetlo, ktoré na nás žiari. To na jednej strane vysvetľuje iná práca so svetlom v byzancii - svetlo sa z obrazov do vonkajšieho priestoru akoby premieta, a tieň vrháme my... a cez tento vzťah si uvedomujeme svoje miesto vo svete. Na druhej strane sa k tomu pridáva rozbiehajúca sa perspektíva, kde naoko autor nezvláda základné princípy perspektívy, no on pri tom hovorí o otvárajúcom sa všadeprítomnom priestore, ktorý my vnímame len cez akúsi kľúčovú dierku.Pantokrátor ako symbol vyrovnanosti, naplnenia a pochopenia, víťazný a oslávený Kristus je zaujímavým „prvopočiatkom“ zobrazovania Krista, ktoré sa následne viac venovalo dôležitosti utrpenia, a to aj v umeleckom zobrazovaní.. Tento „teologicko-filozofický“ postoj byzancie je pre mňa fascinujúcim a jedinečným.
Kristus Pantokrátor z 13. stor. spolu s ďalšími kresťanskými dielami z Hagia Sofia, sa stále díva na priestor a svet okolo seba, aj keď ten sa len niekoľko desaťročí na to zásadne zmenil. / 1453- Konstantinopolu sa zmocňujú Turci/
Hagia Sofia sa stala mešitou, no napriek tomu sa v nej zachovali kresťanské výtvarné diela, ktoré sú navyše „zobrazujúce“, čo islam nepripúšťa...Hagia Sofia v histórii ukázala spôsob, ako vedľa seba môžu existovať dva rozdielne svety, bez toho, aby sa nutne museli vzájomne deštruovať.
Aj pre to je pre mňa Kristus Pantokrátor z Hagia Sofia výnimočným.
