Treba povedať, že od začiatku som nehľadal len Bohoslužby, ktoré budem navštevovať, ale spoločenstvo s ktorým budem žiť moju vieru. A práve silné spoločenstvo, taká „veľká rodina" je jeden z dôrazov tzv. evanjelikálnych cirkví ako je CB. Túto črtu už vidno na samotnej budove, tá nie je len kostolom oddeleným pre nedeľné Bohoslužby. Súčasťou modlitebne CB je aj jedáleň, kuchyňa, kancelárie či dokonca byty. Nikdy nebolo plánom, aby sa kresťania schádzali len v nedeľu, naopak rôzne stretnutia a akcie sa konajú prakticky každodenne.
Život v takomto spoločenstve ponúka na jednej strane veľa príjemného - spoločné zážitky ako výlety, športovanie, letné tábory, hry, pozeranie filmov a nesmiem zabudnúť ani na pohostinnosť a pozvania k nedeľným obedom. Ale prijal som tam niečo omnoho hodnotnejšie než „iba" zábavu a príjemný čas. Naučil som sa tam nezištne rozdávať.
Hodiny, ktoré trávim dobrovoľníckou činnosťou, či už to bola práca na budove modlitebne, v kuchyni, návštevy seniorov, alebo organizovanie letných pobytov, patria medzi najlepšie využité v mojom živote. Veď čo môže mať väčšiu hodnotu než darovať druhému svoj čas a schopnosti?
Slúžiť druhým v mnohom napĺňa život a dáva mu zmysel. Ak o tom aj vieme, ale sme sami, nemáme silu sa k tomu odhodlať. Ak sme k tomu vedení a robíme to spolu, ide to omnoho ľahšie. Kresťan nepotrebuje cirkev „len" preto, aby bol vedený výkladmi z Biblie, cez ktoré lepšie rozumie sebe, svetu okolo seba a Bohu. Cirkev ako spoločenstvo je tu rovnako nato, aby sa kresťania prakticky starali jeden o druhého a aby konali skutky lásky smerom von.
K tomu všetkému by sa dalo napísať veľa námietok. Určite napríklad nie sme dokonalé spoločenstvo, sme rôzni ľudia s rôznymi názormi a nie vždy sa zhodneme. Neraz sme príliš spokojní sami so sebou, až leniví, rezervy sa nájdu aj kvalite aj v kvantite toho, čo robíme. Ale snažíme sa využívať čas, aby sme viac spoznávali Krista. On dokonale ukázal, ako sa vzdávať seba a milovať druhých. Bez Neho je každý z nás len egocentrik, ktorý má svoj plán so životom a pri jeho realizácií ostatných neraz vníma len ako prekážky. Ľudské plány sú však slepou uličkou, smrť sa nakoniec všetkým takým otvorene vysmeje. Ale keďže Ježiš Kristus ju porazil, ukazuje každému človeku spôsob ako žiť zmysluplný život. Hodnotu takého života nemôže zmenšiť už ani smrť.
