Čo je vlastne život?

Táto otázka mi napadla, keď som videl nadpis článku hovoriaci o možnom živote na Marse.  Z pohľadu prírodných vied mikroorganizmy, rastliny, zvieratá aj človek majú život a rozdiel je asi len v tom, o akú komplikovanú formu ide. Z hľadiska cieľov, ktoré tieto vedy sledujú je to dostatočná definícia. Pri detailnejšom pohľade však nájdeme principiálny rozdiel medzi životom človeka a ostatných skupín. Pochopenie tohto rozdielu je absolútne kľúčové preto, aby života človeka mohol mať kvalitu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (94)

Nikto nemôže poprieť, že človek má so zvieratami veľa spoločné. Podobnosť pri stavbe tela či pudovosť vedie mnohých k názoru, že človek s nimi patrí do rovnakej kategórie. Väčší rozdiel je len v mozgovej kapacite, ale keďže prebieha evolúcia, tak je reálne, že aj zvieratá sa niekedy dostanú na úroveň dnešného človeka. Alebo nie?

Na spomínanom názore neviem pochopiť, akoby vďaka obyčajnému časovému vývoju prekonal ľudský druh hranicu, pri ktorej by bytosť dostala novú dimenziu. Človek má totiž oproti zvieratám nielen väčšiu rozumovú kapacitu - to by len vychytralejším spôsobom nasledoval svoje pudy. Človek je ale schopný v porovnaní so zvieratami iracionálneho konania. Je totiž schopný nielen svoj pud ovládať, ale dokonca vedome ísť proti nemu.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Najsilnejšie to asi ilustrujú ľudia, ktorí sú ochotní kvôli rôznym hodnotám obetovať svoj život. Je fascinujúce, keď sú ľudia ochotní zomrieť pre abstraktné hodnoty ako pravda, spravodlivosť, láska a pod. Odkiaľ sa vzala táto „deformácia"? V svete vzniknutom náhodou a riadiacim sa prirodzeným výberom (tj. silnejší zvíťazí) je predsa zjavné, že takéto hodnoty sú výmysel a zmysel má len predlžovanie fyzického života a zachovanie rodu. Ako mohlo do mysle zvieraťa niekedy vniknúť takéto abstraktné (a z hľadiska evolúcie protiprirodzené) myslenie?

Kde sa u človeka vzal vzťah k umeniu - túžba po krásne? Veď z materialistkého hľadiska krása neexistuje a pritom práve tejto bezúčelnej záležistosti zasväcuje množstvo ľudí svoj život.

Skryť Vypnúť reklamu

Ďalej, ako je možné, že prakticky všetky druhy ľudskej spoločnosti sú religiózne, pričom zvieratá nemajú žiadnu tendeciu uctievať bohov? Kto a kedy vo vývoji naučil človeka religiozite - uctievaniu, hľadaniu a bázni pred rôznymi bohmi?

Život človeka obsahuje niečo viac, môžeme to nazvať rozmer ducha, pričom tento nebol daný človeku náhodou. Je to dôsledok toho, že človek bol stvorený (na rozdiel od všetkého ostatného živého) na Boží obraz. To stavia ľudský život do úplne iného svetla. Zmysel života pre akúkoľvek stvorenú entitu totiž najlepší pozná ba až určuje jej stvoriteľ. Ak má človek naplniť zmysel svojho života, potrebuje spoznať svojho Stvoriteľa a Jeho zámer. Povedať, že rozumiem životu lepšie ako On je často zvolená cesta, avšak slepá a prinášajúca deštrukciu.

Skryť Vypnúť reklamu

Fyzický svet v ktorom žijeme nefunguje náhodne, ale sú v ňom prítomné prírodné zákony. Ak si chceme fyzický život udržať, potrebujeme sa im podriadiť (rebélia typu žiť akoby pre mňa gravitácia neexistovala je absurdná). Ale zákony neboli dané len do fyzického rozmeru - Stvoriteľ nám dál aj poriadok pre duchovný rozmer.

Časť poriadku o vzťahu k blížnym, že ich máme milovať, nemáme podvádzať, klamať atď. implicitne chápe väčšina ľudí (napriek tomu, že idú proti prirodzenému výberu). Avšak časť o milovaní a slúžení Bohu najmä novodobý sekulárny človek odmieta. Chápe, že preukázanie lásky blížnemu je všeobecne užitočné, ale nechce pochopiť, že žiť z lásky k Bohu je nemenej užitočné a potrebné.

Skryť Vypnúť reklamu

Zotrvať vo viere, že človek je rovnakej podstaty ako zvieratá prináša úpadok. Človek sa stáva animálnym, hnaný je len svojimi pudmi. Život podľa tohto svetonázoru nemá hlbší zmyslel a tak človek vo chvíľach rozhodnutia volí akoby bol zviera - momentálny pôžitok je viac ako dlhodobé „abstraktné" hodnoty.

Človek si nemôže určiť lepšiu náplň a smerovanie života, než mu pripravil jeho Stvoriteľ. Žiť podľa Jeho zámerov prináša neporovnateľne viac plnosti, zmyslu, radosti, lásky a slobody než akákoľvek človekom vymyslená alternatíva. A predsa sa tak málo ľudí odváži spoznať na vlastnej koži, že Ježiš Kristus je jediná cesta, pravda aj život.

Juraj Institoris

Juraj Institoris

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Absolvent Fakulty informatiky a informačných technológií STU v Bratislave a momentálneštudent evanjelikálnej teológie na UMB v Banskej Bystrici. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

6 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

682 článkov
Skryť Zatvoriť reklamu