Prvá otázka znie: Prečo by malo byť nejaké nebo a peklo vôbec potrebné? Aký by mali zmysel? Asi každý hneď odhadne, že tu ide o otázku spravodlivosti. Problém nastáva, lebo kresťanský pohľad na spravodlivosť dnes vzbudzuje odpor až nenávisť. To sa má zopár vyvolených fanatikov radovať a ostatní večne trpieť? Znie to ako presný opak spravodlivosti.
Skôr ako sa pokúsim napraviť pokrivené chápanie kresťanskej spravodlivosti ešte otázka: Prečo potrebujeme finálny spravodlivý rozsudok? Každý súdny človek si musí všimnúť obrovský rozmer krívd na tejto zemi. Koľko bolo neobjasnených a nepotrestaných vrážd, znásilnení, únosov, poškodení zdravia, majetku atď.? Až keď sa pozrieme na príbehy ľudí, ktorých život nesie, alebo bol ukončený nenapraviteľnou krivdou, pochopíme nevyhnutnosť posmrtného rozsudku. Tu na zemi spravodlivosť nie je, ani nikdy nebude. Ak nie je nádej v jej budúci príchod, čo bráni nám všetkým zobrať zbrane a správať sa podľa zákona silnejšieho? Nič nemôže človeka zastaviť od toho, aby zneužíval moc, okrem vedomia toho, že sa raz budeme za naše rozhodnutia zodpovedať. A podobne nám ako obetiam nemôže dať nádej nič okrem viery, že naše zranenia budú plne uzdravené.
Úplne kľúčové je pochopiť a prijať prirodzenú prehnitosť každého človeka. To, čo kresťanstvo nazýva hriech. Človek sa nerodí ani ako tabula rasa - neutrálny a už vôbec nie ako všeobecne dobrý. Musí snáď niekto učiť deti zlo, aby boli egocentrické, hádavé, škodoradostné, bitkárske a pod.? Alebo naopak treba od začiatku deti vychovávať, aby boli pracovité, ochotné, slušné,...? Aj každý dospelý človek na sebe pozná tendenciu k zlému. Niekedy pri spätnom pohľade ani neveríme akého zla sme schopní. Podobne ako naše telo je náchylné na choroby a musíme sa raz za čas liečiť, tak aj naše vnútro - duša. Zlo je realita, je silnejšie než my. Nič proti nemu nerobiť znamená dať mu priestor, aby malo navrch. Podobne ako pri chorobe tela nestačí byť neutrálny a nič nerobiť!
Musíme vziať do úvahy, že Boh je dokonalý a čistý a preto do Jeho prítomnosti nemôže vojsť nič nečisté. To nie je Jeho pýcha, je to úplne normálne: Vy by ste bývali v jednej miestnosti s niekým, kto sa rozhodol nikdy neumývať a má napr. telo špinavé od fekálií? Musím byť čistý, ak chcem byť s Ním. Ak s Ním nechcem byť, On ma nenúti - On dal každému človeku slobodnú vôľu a preto nám ju nikto nemôže odňať. Ale rozhodnúť sa nebyť s tým, ktorý je jediným Zdrojom lásky, svetla a života je už na prvý pohľad fatálne zlé rozhodnutie.
Ak už som pochopil, že na spravodlivosť vo svete ani na moju vlastnú sa spoliehať nedá, ostáva posledná otázka: Ako sa stať spravodlivým z Božieho pohľadu? Ak sme dôslední, zistíme že sme natoľko prehnití, že z vlastných síl sa nimi nestaneme. Aj keby moje vonkajšie, viditeľné konanie bolo OK, tak vnútorne, na úrovni myšlienok budem zlyhávať stále. Možno nikoho nezavraždím, ale vnútornú nenávisť asi cítiť budem. Možno nescudzoložím, ale predstavy mimomanželského sexu budú prichádzať asi stále. Pred Pána Boha môže predstúpiť len celý, úplne, objektívne čistý človek, nie len čiastočne a relatívne spravodlivý.
Dobrá správa je, že keď už to nie je v našich silách, On preukázal maximálny záujem o nás a pripravil nám cestu. Poslal svojho Syna, aby sme pochopili zmysel a smerovanie nášho života. Ale poslal Ho najmä preto, aby vo svojej smrti zobral na seba naše zlyhania a náš trest. Tým, že bol vzkriesený z mŕtvych sa potvrdilo, že Jeho poslanie bolo úspešné a môžeme Mu vo všetkom dôverovať. Preto je spása možná len skrze meno Pána Ježiša Krista. Ale ak chceme Jeho očistenie a lásku prijať, musíme Mu ju opätovať nielen ústami, ale celým životom.
