Na otázku, či sa človek môže zbaviť samovražedných myšlienok, nám odpovedal psychiater Michal Patarák, že on by na to netlačil. „Tie myšlienky si človek nevyvoláva, oni samé prichádzajú a nezapĺňajú myseľ 24 hodín denne. Sú ako oblaky, prídu, odídu, potom ich vietor rozfúka, potom môžu prísť zase. Bojovať proti nim niekedy znamená zväčšiť ich nápor. Ja by som energiu nevkladal do zbavenia sa ich, ale do každodenných aktivít, ktoré ma udržujú pri živote,“ vysvetľuje.
Troch našich klientok sme sa spýtali, čo ich drží pri živote a tiež prečo si povedali chcem zomrieť. Odpovedali a so zverejnením súhlasili. Ich mená sú kvôli zachovaniu súkromia zmenené, vek platí.
Otázky:
Prečo si začala rozmýšľať o tom ako sa zabiť?
Čo si chcela, aby samovražda vyriešila?
Keď Ťa trápia myšlienky tipu chcem zomrieť, čo Ti pomáha prežiť ďalší deň?
Aké sú tvoje dôvody prečo zostať nažive?
Nezábudka (27)
Rozhodla som sa zabiť, lebo som už nedokázala ďalej bojovať. Nemala som už silu, odvahu, nemala som dôvod. Nemala som nádej, že to prejde, tak som chcela svoj život ukončiť, a tým ukončiť aj trápenie a bolesť, ktorú som prežívala. Keď každá tvoja bunka v tele kričí zabi sa, bude ti lepšie, v stave silnej úzkosti , depresie a bolesti tomu rýchlejšie uveríš....
Chcela som, aby som sa už netrápila, aby ma nebolelo srdce a spomienky. Chcela som mať pokoj od všetkých a aby všetci mali pokoj odo mňa.
Pomáha mi, ak veľa pracujem a nie som sama so sebou. A keď už musím byť sama so sebou, tak sa snažím meniť činnosti, prehlušiť myšlienky hudbou, telkou, hrať na gitare, ísť sa fyzicky unaviť. Napríklad ísť na bike, kresliť si či vyfarbovať...
Najradšej by som napísala, že nemám žiadne dôvody zostať nažive. Ale je to skôr zotrvačnosť života, strach zo smrti. A naozaj tu ostávam kvôli neterke a synovcovi.
Janka (34)
Myšlienky na samovraždu u mňa spustilo priveľa požiadaviek, priveľké očakávania odo mňa, hromada kritiky, výčitiek, nepochopenie, obviňovanie, vyčerpanie, pocit neschopnosti, zbytočnosti, zúfalstvo, beznádej...
Chcela som, aby sa skončilo moje trápenie. aby som sa zbavila bolesti, ktorú moje okolie nevnímalo, či nechcelo vnímať. Túžila som nájsť pokoj.
Pomáha mi prežiť osoba, ktorá ma vypočuje. Pri ktorej môžem kričať aj plakať. Nachádzam u nej pochopenie, neodsúdi ma za negatívne myšlienky, vie objať...
Zostávam nažive, lebo v mojom okolí je pár ľudí, ktorí ma majú radi a môj predčasný odchod by neniesli ľahko. Nechcem im ublížiť.
Mufy (29)
Prvý krát som rozmýšľala nad tým, že sa chcem zabiť, už v detstve. Kvôli sestre. Neznášala som ju. Do toho nová škola, hrozilo mi prepadnutie... Cítila som sa menejcenná. Aj som sa pokúsila o samovraždu. Skončila som v nemocnici.
Chcela som, aby bol odo mňa pokoj.
Pred pár rokmi spáchala samovraždu moja kamoška . Niesla som to zle. Vždy, keď mám také myšlienky, spomeniem si na to a myslím len na blízkych, že im nechcem ublížiť.
Momentálne ma pri živote držia moje neterky, moje slniečka.
Ak aj teba trápia samovražedné myšlienky, ťažká životná situácia, depresia, smútok, či čokoľvek iné obráť sa na anonymnú internetovú poradňu www.ipcko.sk. Ponúka chat s poradcami, s ktorými sa môžeš rozprávať online v časoch uvedených na www.ipcko.sk. Mimo online hodín odpovedia na tvoj email do troch hodín.
