Matt Haig mal 24 rokov, keď si povedal - chcem zomrieť. Trávil vtedy leto brigádou na Ibize so svojou priateľkou. Žili na prekrásnom mieste - vo vile na útese s najúžasnejším výhľadom na Stredozemné more. V takejto situácii by nič nenasvedčovalo tomu, že mladý muž práve tu pocíti hlboké trápenie a v jeho mysli sa vynorí slovo samovražda. Pri otázke ako sa zabiť vykročí smerom k útesu a jedinú útechu bude vidieť v tom, že z neho skočí.
Matt mal depresiu a panickú úzkosť. Vlastne, on o tom ešte nevedel. Nechápal, čo sa mu stalo. Smútok v ňom vyvolával obrovskú bolesť a zároveň mu silno búchalo srdce, triasol sa, nespal, takmer nejedol, nesúvisle hovoril, bol vystrašený. Nerozumel, že ho postihla choroba, akou trpia mnohí ľudia.
„Teraz počúvajte. Ak si myslíte, že depresívny človek, chce byť šťastný, mýlite sa. Luxus šťastia je to posledné, na čom mu záleží. Chce sa zbaviť bolesti. Uniknúť svojim myšlienkam, ktoré plápolajú a dymia, ako keď niekto podpáli staré veci. Byť normálny. Respektíve, keďže byť normálny je nemožné, aspoň byť prázdny. A takú prázdnotu som mohol dosiahnuť iba tým, že by som prestal žiť. Jedna mínus jedna je nula,“ vysvetľuje Matt v knihe Prečo zostať nažive (Premedia, 2016).
Stál na okraji útesu a dôvody prečo chcem žiť aj dôvody prečo chcem zomrieť sa mu preháňali hlavou. Na strane života bola jeho rodina a priateľka, ale aj strach z toho, že sa zraní – ochrnie, ale nezomrie.
„A tak, som sa rozhodol žiť ďalej. Vrátil som sa do vily a od všetkého toho stresu som sa povracal.“
Matt si vybral život a pred ním boli tri roky boja s depresiou a panickou úzkosťou. Svoju skúsenosť s touto chorobou a pohľad na depresiu v súčasnom svete veľmi zrozumiteľne a pútavo popisuje vo svojej prvej autobiografickej knihe Prečo zostať nažive. Pomáha tak pochopiť depresiu nielen ľuďom, ktorí s ňou bojujú, ale aj ich blízkym.
Prinášame vám niekoľko úryvkov a myšlienok z jeho knihy, ktoré by mohli byť aj odpoveďami na vaše otázky, ak práve prežívate ťaživé obdobie:
1.Bude niekedy lepšie?
„Pochopil som, že cesta nadol nie je jediným možným smerom. Keď som to vydržal, veci sa zlepšili. Veci sa zlepšia, potom sa zhoršia a potom sa opäť zlepšia.“
Vo svojej knihe popisuje Matt fiktívne dialógy so svojím starým JA – počas svojho najtemnejšieho obdobia - a aktuálnym JA. Staré JA nevidí svetlo na konci tunela, žiadnu možnosť zlepšenia. Ako by mohlo, depresia je čiernota, bažina bez konca.
Svojou skúsenosťou ale zistil, že prežívanie sa zasa zmení. Postupne do jeho života prenikli aj svetlé okamžiky, prvé boli teplé lúče na tvári v jeden aprílový deň. Odvtedy vedel, že keď sa to podarilo raz, príde to znovu.
Zároveň si ale Matt udržuje „banku zlých dní“. Svoju databázu chvíľ, kedy mu bolo najhoršie. Keď sa opäť ocitne na hrane, hovorí si, že horšie sa už mal. Napríklad v ten deň, keď chcel skočiť z útesu.
Na premenlivosť prežívania upozorňuje aj psychiater Michal Patarák v rozhovore o samovražedných myšlienkach, ktorý sme s ním robili. Hovorí: „... Lebo tak ako šťastie je premenlivé – kedysi to bolo dobré a teraz nie je, tak je premenlivé aj nešťastie. Môže to byť dočasná vec, ktorá sa za chvíľu zmení, bez toho, aby človek musel odísť.“
2.Čo ak som proste taký smutný človek už navždy?
„Pochopte napríklad, že ak máte smutné myšlienky, alebo aj celú sériu smutných myšlienok, neznamená to, že ste smutný človek. Človek môže prejsť búrkou a cítiť vietor, ale vie, že sám nie je tým vetrom... Takto sa musíme stavať k našej mysli. Je dobré cítiť jej víchrice a lejaky, no zároveň celý čas vedieť, že takéto počasie je nevyhnutnosť.“
Spisovateľ Matt Haig odkazuje ľuďom, že tu boli pred depresiou a budú tu aj po nej.
3.Aké môžu byť dôvody, prečo zostať nažive?
Niekedy čakáme, že dôvody na život budú niečo veľkolepé, ale väčšinou sú to jednoduché veci. Na sociálnej sieti píšu Mattovi čitatelia svoje dôvody a nájdete ich pod hashtagom #reasonstostayalive . Pár z nich Haig uvádza aj vo svojej knihe, vyberáme napríklad:
„Zistenie, že môžem vyhľadať pomoc.”
„Vždy musím ísť ráno von so psom.”
„Už bolo lepšie a znovu bude lepšie.“
Túto otázku sme dali tiež trom ženám, s ktorými sme sa stretli vďaka našej internetovej poradni IPčko.sk a ktoré sa pokúsili sa o samovraždu. Ich skúsenosť si môžete prečítať kliknutím sem.
4.Čo mi pomôže prežiť ťažké chvíle?
Každému pomáha niečo iné a Matt Haig svoje spôsoby nevnucuje. Jeho príklady však môžu každému pomôcť nájsť tie vlastné „liečivé“ aktivity.
Mattov stav niekedy zlepšuje napríklad: behanie, joga, leto, spánok, pomalé dýchanie, písanie, čas s milovanými ľuďmi, hudba, dlhé prechádzky a dlhá sprcha, keď si oblečie čisté oblečenie. Tiež uvádza: „Keď viem, že tieto slová číta niekto iný a že možno som všetku tú bolesť necítil bezdôvodne.“
Haig sa po prekonaní toho najhoršieho pustil do čítania kníh. V jeho knihe nájdeme veľa tipov na literatúru, ktorú v tom období čítal a pomohla mu. Píše:
„...môj život a moja zmätená myseľ potrebovali dostať tvar. Stratil som dej, neexistovalo o mne nijaké lineárne rozprávanie, len zmätok a chaos. Preto som zbožňoval externé rozprávania, dávali mi nádej: filmy, televízne drámy a predovšetkým knihy. Boli dôvodom, prečo zostať nažive.“
5.Čo mi škodí?
Tak, ako je dôležité uvedomiť si, čo nám môže v ťaživých chvíľach pomôcť, je dobré vedieť, čo náš stav zhoršuje. Môže to byť pre vás niečo úplne iné, Matt uvádza svoj vlastný dlhý zoznam. Jeho stav zhoršuje napríklad: káva, nedostatok spánku, tma, zima, televízia, alkohol, zlé držanie tela, termíny, keď nepije dosť vody, keď je sám alebo ochorie...
6.Načo je toto všetko dobré?
„Ľudia často v kontexte duševných chorôb používajú slovom napriek. Ten a ten urobil to a to napriek tomu, že trpí depresiou/úzkosťou/obsedantno-kompulzívnou poruchou/agorafóbiou/niečím iným. No niekedy by namiesto „napriek“ mali povedať „lebo“. Napríklad ja píšem, lebo mám depresiu. Predtým som spisovateľom nebol. Jednoducho som nepociťoval intenzitu, aká je potrebná na skúmanie vecí s neúprosnou zvedavosťou a energiou. Strach nás núti byť zvedavými. Smútok nás núti filozofovať.“
Haig píše o spisovateľoch aj hercoch trpiacich depresiou ale aj o politikoch, ktorí vedeli citlivejšie reagovať na spoločenské dianie práve kvôli tejto chorobe. Neznamená to, že každý z nás, kto si depresiou prejde, bude hneď politik alebo umelec. Ide o to, že precitlivelosť, ktorú Matt Haig vníma ako základ depresie a úzkosti a ktorá sa v našom svete akoby nenosí, má svoje využitie a robí nás jedinečnými.
Vysvetľuje: „Napríklad to, že si kruto uvedomujem smrteľnosť, mi dáva odhodlanie užívať si život, ako sa len dá. Môj život je intenzívnejší, niekedy v pozitívnom, niekedy v negatívnom zmysle.“
V úvode svojej knihy Prečo zostať nažive, ktorú teraz nájdete aj na pultoch slovenských kníhkupectiev, spisovateľ píše: „Prežívať depresiu, mať panický záchvat či samovražedné myšlienky sa nedá správne alebo nesprávne. Tieto veci skrátka sú. Trápenie podobne ako joga, nie je súťažný šport. Za tie roky som však zistil, že pri čítaní o ľuďoch, ktorí prekonali zúfalstvo, som cítil útechu. Dalo mi to nádej. Dúfam, že táto kniha bude mať rovnaký vplyv.“
Neskôr hovorí, že o depresii sa treba rozprávať a načúvať: „Podnecovať k rozprávaniu. Podnecovať k načúvaniu. Prispievať do debaty. Striehnuť na tých, ktorí by chceli prispieť do debaty.“
O to sa snažíme aj my v IPčku. Našimi článkami na ipcko.blog.sme.sk a na nenormalne.sk chceme prinášať články na ťažké témy, ktoré trápia množstvo ľudí, ale často na svoje otázky nenachádzajú odpovede.
Sme však pripravení aj počúvať.
Ak aj teba trápia samovražedné myšlienky, ťažká životná situácia, depresia, smútok, či čokoľvek iné obráť sa na našu anonymnú internetovú poradňu www.ipcko.sk. Ponúka chat s poradcami, s ktorými sa môžeš rozprávať online v časoch uvedených na www.ipcko.sk. Mimo online hodín odpovedia na tvoj email do troch hodín.
