Odznieva množstvo predvolebných sľubov, niektoré rozumné a reálne, niektoré populistické, nereálne a niektoré vyslovene škodlivé. V architektúre pôsobíme vyše dvadsať rokov, v developmente pätnásť a máme k tejto téme adekvátne skúsenosti. Často o problémoch rozvoja mesta diskutujeme v ateliéri alebo s kolegami z brandže, sledujeme vývoj iných miest v Európe. V tomto blogu by som chcel zhrnúť, ako by sa niektorými nevyhnutnými opatreniami o ktorých sme presvedčení, dalo zabrániť zaostávaniu Bratislavy za inými európskymi mestami v kvalite prostredia.
Novy územný plán.Existujúci územný plán je zastaraný, metodika je z čias komunizmu, reguluje nepodstatné veci a na podstatné vôbec nemyslí. Existuje napríklad predpis mať 30% občianskej vybavenosti na okraji sídliska, aj keď tam nemá žiadne ekonomické opodstatnenie. Naopak, nereguluje dôležité veci ( otvorený mestský parter, verejné priestory, kvalitnú zeleň, ktorá je dôležitá na zmiernenie negatívnych dopadov zmeny klímy....). Je nezmyselne komplikovaný, mal by byť dostupný aj občanovi, teda laikovi.
Regulačne plány(záväzné).Väčšia časť mesta nie je pokrytá regulačnými plánmi (chýbajú takzvané územné plány zón), stavby sa umiestňujú podľa tzv. Veľkého územného plánu, ktorý je príliš všeobecný. Nie je jasná napríklad výška zástavby, uličná čiara, odstupy od okolitej zástavby. Vznikajú tak stavby, ktoré sú formálne v zhode s územným plánom ale do prostredia sa nehodia.
Parkovacia politika.Jedna rodina by mala mať maximálne jedno auto, druhé auto by bolo zadefinované ako luxus s vyšším poplatkom. Existujúce parkoviská by bolo vhodné férovo rozdeliť medzi rezidentov a návštevníkov. Výsledkom by malo byť viac áut zaparkovaných v podzemných garážach, menej áut na uliciach a tým by vzniklo viac verejného priestoru pre ľudí.
Výšková regulácia.Nekoncepčne umiestňované výškové budovy nielen ničia siluetu mesta (napr. Výškové stavby pri Auparku) ale aj zhoršujú kvalitu života v okolitých stavbách (napríklad výšková stavba na Šancovej ulici). Naopak, robia zlé meno výškovým stavbám ako takým. Tie však patria do každého moderného mesta.
Jednoznačné stanovenie priority chodcov, cyklistov, MHD, taxíkov pred individuálnou autodopravou. V tomto smere by bolo tiež vhodné iniciovať zmenu príslušných noriem. Logicky by z toho mali vyplynúť jazdné pruhy pre autobusy a trolejbusy a takisto cyklotrasy. To všetko pokojne na úkor jazdných pruhov pre autá alebo na úkor pozdĺžneho parkovania popri komunikáciách. Z krátkodobého hľadiska to môže spôsobiť vzburu majiteľov áut, ale ide o jediné riešenie, ktoré môže zabrániť blížiacemu sa kolapsu dopravy. Treba na to samozrejme veľa politickej odvahy.
Záchytné parkoviská.Na styku s verejnou dopravou sa uplatnia záchytné parkoviská pre vodičov prichádzajúcich z prímestských satelitov. Samotná R7 nič nevyrieši, iba privedie viac áut do mesta.
Zahustovanie, nie rast do šírky. Ďalšia politicky nebezpečná téma je zahusťovanie výstavby v meste. Bratislava je vzhľadom na počet obyvateľov mimoriadne rozťahaná. Zahusťovaním výstavby by sa dosiahla lepšia kompaktnosť mesta, čo je z viacerých dôvodov prospešné. Nízka intenzita zástavby spôsobuje vysoké náklady na dopravnú obsluhu a náklady na údržbu (zimná údržba, oprava výtlkov, verejné osvetlenie a podobne). Na túto tému je však nutné debatovať a vysvetľovať občanom výhody mesta, ktoré funguje lepšie vďaka tomuto princípu.
Sieť koľajovej dopravy, budovať nové trate električiek alebo využiť existujúce siete železníc a zastávok. Pri zastávkach zvýšiť intenzitu zástavby, aby viac obyvateľov malo kvalitnú MHD v pešom dosahu.
Tunel popod Karpaty. Je smutné, že pred rozhodnutím, že sa bude budovať nultý obchvat z juhu (D4) neprebehla diskusia, prípadne nebola urobená štúdia, či sa tieto prostriedky nedajú investovať efektívnejšie. Sme presvedčení, že tunel popod Karpaty by výrazne znížil zaťaženie centra mesta automobilmi, nakoľko Bratislava momentálne nemá ani jeden kompletný mestský okruh.
Vízia.Verejnosť je polarizovaná a každá záujmová skupina si pretláča svoje (cyklisti cyklotrasy, zelení zeleň, developeri lanovku:) ). Je samozrejmé, že rozdielne záujmy vždy budú, ale mala by panovať určitá vyváženosť. Preto sa domnievam, že Bratislava potrebuje najprv veľkú verejnú, dobre moderovanú diskusiu o tom, aká má byť. Zdrojom pre túto diskusiu by mali byť kvalitné dáta o meste. Výsledkom diskusie by mala byť vízia, alebo stratégia, a až potom nový územný plán a územné plány zón pre celé mesto. Na tento proces by mohla byť vytvorená samostatná organizácia, niečo ako bol kedysi Útvar hlavného architekta alebo niečo také, ako majú v Prahe - Inštitút plánovaní a rozvoje. Táto organizácia by nemala byť pod priamym vplyvom komunálnych politikov a venovala by sa koncepciám rozvoja a regulácii. Posudzovanie jednotlivých stavieb (vydávanie záväzných stanovísk k výstavbe t.j. exekutívu) by naďalej vykonával magistrát. Táto organizácia by sa v prvom rade venovala osvete, participácii, diskusiám, vysvetľovaniu zmyslu nepopulárnych opatrení, ktoré sú dôležité pre dlhodobý rozvoj mesta. Potom by snáď ostal menší priestor pre populistických politikov a nereálne sľuby.
Igor Lichý, ITB Development
