Pôvod mestských parkov predurčil ich hlavnú funkciu, ktorú majú v súčasnosti. Parky sa pre verejnosť začali v mestách budovať v 19.storočí, v dobe narastajúcej industrializácie. Presun ľudí do miest výrazne znížil ich kontakt s prírodou, čo sa prejavovalo aj na zdraví obyvateľov.
Záujem o zelené plochy rastie predovšetkým vo veľkomestách akými sú napríklad New York alebo Boston. Obe mestá sú svojou rozlohou naozaj veľké a zeleň v nich pokrýva iba malé percento oproti zastavaným plochám. Azda najznámejším parkom v Amerike je Central park. Zaujímavosťou je, že vybudovanie zelenej dominanty mesta Američanov stálo skoro rovnako ako kúpa celého štátu Aljaška (7,4 milióna dolárov vs. 7,2 milióna dolárov). Park možno prirovnať k pravouhlému obdĺžniku, s rozlohou takmer osemkrát väčšou než celý Vatikán, dĺžkou takmer 4 kilometre a šírkou 800 metrov. Jeho celková plocha zaberá 340 hektárov. Tento zelený priestor však nedrží prím najväčšieho z newyorských parkov – taký park Flushing Meadows-Corona v Queense je ešte zhruba o polovicu väčší. Vhodným miestom pre oddych je tiež Boston, ktorý je pretkaný zeleňou. Možno sa v ňom nenachádza známy a veľký park, ale disponuje viacerými o to čarovnejšími prírodnými parkami, ktoré dýchajú históriou. Obe mestá, ktoré spomíname možno nazývať metropoly – ročne ich navštívia milióny turistov a žijú tam státisíce obyvateľov. Takéto mestá musia mať vybudovanú nie len infraštruktúru, ale aj systém zelene.
Ako fungujú parky v zahraničí?
Vytváranie inkluzívnych, zdravých, funkčných a produktívnych miest je snáď najväčšou výzvou, ktorej dnes ľudstvo čelí. Kľúčová časť hádanky však leží priamo v srdci mestských častí sveta: jej verejné priestory. Veľký mestský park je bezpečnostný ventil pre mesto, kde ľudia žijúci v hustých mestských oblastiach môžu nájsť priestor na dýchanie. V Amerike sa zaužívalo pravidlo, že každý developer alebo firma, ktorá chce postaviť novú budovu, musí vytvoriť aj verejné priestranstvo, napríklad park, v ktorom budú lavičky, fontánky a iné zaujímavosti. Nazývame to „private and public space“ systém. Tento systém je regulovaný štátom a pravidlá závisia od mesta. O takéto priestory sa starajú ich majitelia a sú povinní ich udržiavať, mestá ich nevlastnia. Vláda reguluje, podporuje a vlastní verejný priestor v mene ľudu. Developeri, ktorí realizujú svoje projekty a zahrnú do nich parky, dostanú od mesta pomoc. Väčšinou sa jedná o výhody, ktoré mesto udelí v rámci projektu. Dá sa povedať, že takto vznikla väčšina parkov vo svete a mnohí o tom ani nevedia a začalo sa s tým skôr ako si myslíte. Už pri vzniku vyššie spomínaného Central Parku. Presne v roku 1844 začal William Cullen Bryant, básnik a vydavateľ novín New York Evening Post, kampaň za vybudovanie parku na Manhattane. Pre svoj nápad strhol významné a vplyvné osobnosti vtedajšej doby a zriadenie mestského parku sa vtedy stalo veľkou témou predvolebných kampaní. To, že sa aj u nás môžeme podobnými príbehmi inšpirovať zaznelo aj na podujatí WhatCity? na Mickiewiczovej ulici. S odborníkmi na túto tému sa viedla debata, ktorá dospela k jasnému záveru. Parky a zeleň v meste sú dôležitou súčasťou správneho fungovania. Bolo by vhodné brať si príklad z toho, ako k revitalizácii centier miest pristupujú iní. Inšpiráciou v mierke k Bratislave môže byť napríklad Ljubljana či Litoměřice. O dôležitosti parkov sme sa rozprávali aj s odborníkom z USA. Charlie McCabe ktorý vedie organizáciu Center for Park Excellence z Bostonu, zaoberajúcu sa prepájaním súkromného a verejného sektora pri revitalizácii a tvorbe mestských parkov nám o téme povedal viac.
„V Amerike sa udomácnilo pravidlo, že každý developer alebo firma, ktorá chce postaviť novú budovu, musí vytvoriť aj verejné priestranstvo (park, lavičky, fontánky na pitie a pod.). Nazývame to ´private and public space´. Tento systém je regulovaný štátom a pravidlá závisia od mesta. O takéto priestory sa starajú ich majitelia, mestá ich nevlastnia. Majitelia sú povinní udržať priestory tak, aby boli použiteľné. Ak to tak nie je a priestory sú zanedbané, existuje online systém, kam môže ktokoľvek poslať svoje pripomienky či výhrady voči danému priestoru. Vláda reguluje, podporuje a vlastní verejný priestor v mene ľudu. Existujú rôzne fondy na udržiavanie a stavanie parkov a ľudia môžu svojimi pripomienkami povzbudzovať mesto v nových projektoch,“ hovorí Charlie McCabe.
