Maliar alebo spisovateľ je v princípe slobodný umelec. Vytvorí dielo podľa svojich predstáv, nik okrem jeho vlastných limitov ho neobmedzuje. Následne hľadá niekoho, kto si jeho obraz zavesí na stenu, alebo jeho knihu vydá. V architektúre je to inak. Je to oveľa komplikovanejšie. Výsledne dielo nie je len výtvorom architekta, ale aj výsledkom súhry mnohých okolností. Zastarané normy, nekompetentní úradníci, nezmyselné šetrenie nákladov, amatérska stavebná firma - to sú všetko nočné mory, ktoré mátajú každého architekta. A ešte tu máme investora, ktorý si projekt objednal a následne ho nechal zrealizovať.
Pre výsledné dielo je to zásadná postava, bez ktorej by projekty ostali len na papieri. Investor a architekt musia spolu partnersky komunikovať, architekt musí dostať od investora veľkú mieru dôvery. Musí medzi nimi fungovať určitá „chémia“.
Dobrý investor musí mať nielen peniaze, ale aj niečo viac. Ťažko sa definuje, čo presne. Inteligenciu, rozhľad, veľkorysosť?
A v tom je na Slovensku problém. Myslím si, že talentovaných architektov máme, niektorí sa aj presadili v zahraničí, s peniazmi je to stále lepšie a lepšie, ale tých dobrých investorov je stále ako šafranu.
Niet sa čomu čudovať. Keď si premietneme dejiny dvadsiateho storočia, počas ktorého sa prehnalo cez Slovensko niekoľko spoločenských pohrôm, ktoré so sebou zmietli aj elity, ktoré tu žili (od rozpadu Rakúsko-Uhorska , rozpad prvej republiky, holokaust, komunizmus, šesťdesiaty ôsmy, až po divoký kapitalizmus po revolúcii). Problém je že „dobrý investor“ nevznikne zo dňa na deň. Bohatý áno, ale dobrý sa rodí pomaly. Je to otázka vzdelania, rozhľadu, cestovania a aj celkovej kultúrnej klímy v spoločnosti.
Titulok tohto blogu hovorí o tom, že situácia sa zlepšuje. V tomto ročníku CEZAARA bolo dobrých investorov za ocenenými dielami cítiť výrazne. Niekoľkí ocenení to v ďakovných rečiach aj vyslovene spomínali. Padali formulácie ako „dream job“. Dobrou správou je, že okrem osvietených investorov zo súkromného sektora (Mlynica v Bratislave, Polyfunkčný objekt Trnava) máme aj investorov z nekomerčnej sféry (Nová synagóga Žilina, Rozhľadňa na Dubni Žilina, Námestie Centrum Prešov). Boli to práve verejné zákazky v ostatných rokoch, pri ktorých sa preinvestovali často obrovské peniaze bez toho, aby projekt videl nejakého architekta.
Slovenská komora architektov vníma dôležitosť investora v procese vzniku kvalitnej architektúry a preto udeľuje cenu „patrón architektúry“. Tento rok ju získala Jesseniova lekárska fakulta v Martine za architektonickú súťaž s názvom Nemocnica budúcnosti. Len škoda, že odovzdávanie tejto ceny nemalo v programe viac priestoru a pozornosti.
Igor Lichý
ateliér Architekti Šebo Lichý, ITB Development
