Netráp svojho ducha, len tíškoočakávaj nové svetlo, nový život... Nikdy nevieš, čo Ti nachystal ďalší deň. Nemusíšnič, iba čakaj a mysli na slnko, ktoré Ťa budilo počas dňa, tak ako si to pamätáš. Mnohé veci, nehybné navonok, vyzerajúce akoby uviazli vo vlastnej stagnácii, v skutočnosti sa vovnútri hýbu. Pulzuje v nich život, novýa krehký, čo sa bojí vyliezť na svetlo a ukázať sa svetu. Nevieš, čo sa stanepotom a možno ani nevnímaš krásu svojej krásy. Krehkosť medziobdobí, keď užnie je tma, ale ešte ani nesvitá nové ráno, sa podobá rannému oparu. Spolu soslnkom opar pominie. Deň nadíde čoskoro, a z kukly určite vyletí motýľ. Aký?To v hlbinách tušíš iba Ty, a ešte Niekto, kto to veľmi dobre vie. Nechaj narásť krídla. Neskôr, keď poletíš, z výšky uvidíš, že sa oplatilo bojovať, namáhať sa, trpieť i trpezlivo čakať... Všetko je to potrebné, aby sme raz mohli vzlietnuť...
...všetko má svoj čas a svoju chvíľu každé úsilie pod nebom...
