Niekedy si prajem aby chvíľa trvala večne

Včerajší deň bol nezvyčajne dlhý asi ako čakanie na meškajúci vlak. Všetko bolo proti tomu aby som ho vôbec mohla zažiť. Najprv nám neprial spomínaný meškajúci rýchlik do Bratislavy.V Bratislave sme zmeškali autobus, ktorý už nejakým spôsobom patrí k nám. Vždy keď sa niekam chystáme odvezie nás tam naša obľúbená X13 :-) Nakoniec sme sa dostali tam kam sme sa dostať mali. Trochu nám to trvalo ale keď si zoberieme fakt , že niekam ideme prvý krát tak sa môže stať, že trochu zablúdime. Môj problém vyriešila milá teta, ktorá nás nasmerovala na správne miesto. Netrvalo dlho a naším cieľom sa stala Literárna Čajovňa , ktorá práve oslavovala krásne 2 roky . Dva roky to je krásny vek . Pre dieťa je to stále obdobie kedy najkrajšia hudba, ktorú počuje je upsávanka jeho matky. Včera akoby sa stala mamou čajovne nachvíľu Zuzka Suchánková , ktorá oživila s An Dushou priestory čajovne krásnou melodickou hudbou a prebudili spolu všetkých návštevníkov, ktorí prišli čajovni popriať Všetko najlepšie ! :) Celou čajovnou sa niesol zvuk strún Zuzkinej gitary a Andrejkiných huslí a do toho spev a text známych piesní . Verím, že tento deň bude v mojich ušiach doznievať ešte veľmi dlho. Tak ako mi zanechal stopu v mojich spomienkach , rovnako sa dotkol môjho srdca. Od dnes sa budem vracať v spomienkach do chvíľe keď bolo Zuzkine a Andrejkine objatie pohladenie pre moju dušu ... Ďakujem dvom anjelom, ktorí prinášajú svetlo do môjho života ...