Nikdy som nesnívala o veľkých veciach , o takých , ktoré by v rámci mojich možností jednoducho nikdy nevyšli. Snívala som vždy o ľuďoch. V mojich snoch sa do teraz zjavujú ľudia s ktorými nemôžem byť. Tam som vždy pripravená povedať im veľa slov , ktoré mám na srdci. Je to ríša kde objatie nie je zakázané a cítim ho desať násobne silnejšie ako v realite. Večer sa unavená uložím do svojej postele a vypustím z mysle všetko to čo tam už nepatrí.Zamknem brány svojej mysle pred nočnou morou. Iný film sa prehráva . Film s názvom " Nesnívaj svoj život ale ži svoj sen! " ... Ráno sa zobudím na hlasité zvonenie budíka.To ma vracia do každodenného stereotypu a uponáhľaného rána . Čas sa stáva veliteľom. Čas , ktorého je občas málo a preteká pomedzi prsty a cez zasnené pohľady.
Kráčam si ulicou a ľudia ktorých som ešte v noci objímala a vravela im aby ma neopúšťali a zostali už navždy mi z diaľky kývajú... žmurkajú na mňa a posielajú znamenia ,ktoré keď pochopím... môže sa stať, že zafunguje zákon príťažlivosti..
"Na to, aby ste žili život svojich snov, musíte prijať 100% zodpovednosť za svoj život a svoje myslenie"
