Tri (prekliate) roky

2011,2012 , 2013 - A každý rok sa stalo niečo, čo ma veľmi ovplyvnilo. Už som si myslela , že ma čaká iba to pekné.Bol rok 2011 a mne sa podarilo zmeniť školu, keďže som dospela k rozhodnutiu, že tá na ktorú som práve chodila nebola dobrá voľba. Mali sa začať pokojné prázdniny a po nich nová etapa môjho života.Po niekoľkých týždňoch vysvitlo, že nebudú zrejme také pokojné aké som očakávala. Najlepšia kamarátka , ktorá úspešne ukončila prvý ročník na strednej sa bezdôvodne začala trápiť. Nemala dôvod lebo väčšina jej slov bola, že ona nezvládne strednú školu a nezmaturuje. Nechápala som ju a myslela som si, že ju to časom prejde.No neprešlo. Po hádke s našou ďalšou kamarátkou sa začala trápiť ešte viac. Jej slová vtedy boli , že ona už zomiera.V tom čase bola dosť schudnutá a bolo na nej vidieť že sa psychicky veľmi trápi.Nemohla dokonca vnímať ani dej filmu v TV, necítila chlad. Mňa trápila v jej prípade bezmocnosť ,nevedela som ako jej môžem pomôcť.Bála som sa, že moja najlepšia kamarátka už nebude nikdy taká ako kedysi , že sa už viac neusmeje.Po prádzninách išla na psychiatriu , kde ju dali mierne do poriadku.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (2)

Keď sa odtiaľ vrátila , nehovorila nič iné , iba ako jej to veľmi prospelo a zoznámila sa s novými ľuďmi. Videla horšie prípady a zistila , že ona je na tom ešte dobre a nemá dôvod na trápenie.Krátko na to prišiel október a stala sa ďalšia hrozná, nečakná udalosť. Zomrela jej mama. Stáli sme pri nej ja a ešte dve kamarátky.Jedna z nich bola práve tá s ktorou sme boli cez prázdniny pohádané ale toto nás ešte viac spojilo.Keď po tomto odišla znova V. na psychiatriu, mne zostala iba M. , s ktorou sme sa vtedy veľmi zblížili. Chodievali sme často na klzisko, zoznámila ma aj s jej priateľmi. Boli sme vtedy dobrá partia... Lenže aj tu po čase nastal skrat. S M. ako s druhou najlepšou kamarátkou sme to spolu ťahali dlho, lenže ani nášmu priateľstvu sa nevyhýbali hádky.... No a potom prišiel aj osudný rok 2012.. Hlavne 10. september, kedy som ju stratila na (teraz už dlhých 11 mesiacov)... Áno, už skoro rok sme spolu neprehodili jediné slovo! Ja som sa po tomto zvykla obracať na Sašku.Vedela som, že ona je staršia a s tým čo prežila mi nemôže nijako ublížiť - iba pomôcť. Ona mala však v v tom čase veľa svojich problémov, no dnes už viem, že to so mnou myslela úprimne a dala mi veľa rád do života. Keď mohla, vždy si našla čas a spomenula si na mňa.. A práve ju mi zobral tento prekliaty rok 2013...