Soho, Londýn. Miesto, kde ste umelcami doslova obklopení. A nie len samotnými umelcami, ale takisto aj finálnou formou rôznych druhov umenia. Skulpturálne, maliarske, svetelné, ale takisto aj nápadité detaily, ktoré podporuje mesto samé. Týmto narážam na kreatívnu zmenu panáčikov na semafóroch na prechodoch pre chodcov. Každoročne sa tu koná dúhový pochod a tí, ktorí ste o tomto špeciálnom event-e ešte nepočuli, tak sa jedná o pochod homosexuálov. Zaraďujem túto akciu medzi mestské umenie, pretože má štýl, dynamiku a je to hlavne kontroverzné a nápadité. Nemyslite si, že umenie sú len sochy a obrazy v galériach, alebo herecké, spevácke či tanečné vystúpenia v divadlách. To je len istý druh performácie, ktorá je od pradávna známa širokej verejnosti.
Ja chcem práve poukázať na odlišnosť a energiu, ktorou sa dá umenie povzniesť na vyššiu úroveň. Predstavte si už len ich vlajku. Veď ten kus látky žiari farbami! Je to nekonečná kompozícia kombinácii farieb – samozrejme ak sa ňu nepozeráš ako na vlajku s pruhmi. Otvorte si myseľ a nechajte prúdiť jednu farbu do druhej a vzniknúť nové odtiene.
Každopádne, aby som sa vrátila k spomínaným semafórom. Mesto podporilo homosexuálov tým, že namiesto obyčajného zeleného panáčika vymenilo šablónu a na každom mieste bol odlišný piktogram, ktorý svojim obsahom podporoval pointu akcie. Samozrejme v homosexuálnych podtónoch.
Podľa mňa má táto idea veľmi kreatívnu myšlienku. Po prvé, obyvateľ tejto planéty sa pozrie na svetlá, uistí sa, že môže prejsť na druhú stranu a zrazu uvidí niečo úplne iné ako doposiaľ bol zvyknutý. Takže tu máme emóciu prekvapenia, ktorá sa v zápätí mení na radosť, humor, ale v takisto aj pohoršenie a hnev. Musíme brať do úvahy, že všade sú obdivovatelia, ale aj kritici!
Z urbánneho hľadiska, keď sa pozrieme na celkovú štruktúru mesta z vtáčej perspektívy a pridáme do tohto stabilného konceptu pestrofarebného hada, ktorý okrem svojho zjavu má aj akustický podmaz musíme uznať, že myšlienku to má! Celé je to umenie, ale v takom veľkom merítku, že ľudské oko ho vníma ťahšie, ako keď si obzeráte renesančný strop v zámku, alebo obrazy a sochy v galérii – tie sa Vám zmestia do jedného pohľadu, ale tento druh performácie zahŕňa kilometre “plátna“, pre svoje vyjadrenie.
A teraz si predstavte, že môžetebyť súčasťou tohto umenia! Nevravím, že práve dúhového pochodu, každý ma svoju orientáciu, ale veď takýchto akcií je v mestách plno a najlepšie je, že ľudia sa zabávajú. A to je hlavné.
Nezáleží aké máš náboženstvo alebo farbu pleti. Pokiaľ sa dokážeš odviazať, privítať v sebe umelecké ja a zdieľať svoju radosť s ostatnými, to je to hlavné čo nás ľudí spája.
