Ako (ne)rozvíjať kritické myslenie u detí?

Písmo: A- | A+

V kontexte dnešnej doby, je nevyhnutné, aby každý človek dokázal kriticky a samostatne myslieť. Média nám predkladajú desiatky tisíc informácií, názorov, vzorcov správania, návykov, zlozvykov, myšlienok každý jeden deň.

Všetky tieto informácie musíme každý deň vyselektovať do kategórií: nezaujíma ma to, je to nedôležité, je to dôležité, je to pravda, je to lož, je to iba dohad, teória, je to fakt, táto informácia môže mať na môj život pozitívny a táto negatívny, prípadne aj žiadny dopad.

To čo nám pomáha pri takejto selekcií je práve nástroj, ktorý voláme kritické myslenie. Za našim úspechom či neúspechom v rôznych oblastiach našich životov, stojí práve naša schopnosť kriticky myslieť. Naše sociálne prostredie spravidla vôbec nebýva nastavené na kritické myslenie a to možno aj vďaka našej histórií. Ako bolo v minulosti u nás žiadané iba ticho sedieť a počúvať, nevytŕčať z radu. Každý musel robiť všetko tak, ako bolo pre jeho profesiu predpísané a obyčajný zamestnanec nemal nič meniť na postupoch a metódach. Jednoducho takto sa to robí a takto to budú robiť všetci.

Takýto socialistický prístup veľmi nesympatizoval s rozvojom kritického myslenia u jedincov na našich školách a to je jednou z významných príčin nášho nie veľmi dobrého stavu čitateľskej, finančnej a iných gramotností. V posledných rokoch sa však náš vzdelávací systém už snaží orientovať aj na kritické myslenie aj keď tieto moderné metódy sú u nás ešte „v plienkach“. No najlepším spôsobom pre rozvoj kritického myslenia je Sokratovský rozhovor, alias klásť správne otázky.

Stalo sa vám niekedy, že ste niečo dali deťom rozkazom, príkazom a reakcia dieťaťa bola „a prečo?“ a vaša odpoveď na ňu bola: „preto!“ resp. „pretože som to povedal/a!“? Je to spôsob ako deťom ukázať, že nemajú nad tým rozmýšľať, jednoducho to (ne)urobiť a že ich názor je pre nás nepodstatný. To môže spôsobiť dve veci: 1. nebudem rozmýšľať, jednoducho to urobím ako si to povedal/a, 2. Ak teba nezaujíma môj názor, ani mňa nezaujíma tvoj a urobím to po svojom. Vyplýva z toho, že buď dieťa bude zvyšok života manipulovateľné – najskôr rodičmi, potom možno rovesníkmi a nakoniec partnerom/partnerkou, manželom/manželkou a na veci nebude mať vlastný názor (ak do ich života nevstúpi niekto natoľko zrelý, aby mu z tohto problému pomohol dostať sa von). Alebo v druhom prípade budete bojovať so svojimi deťmi (napr. takzvané obdobia vzdoru rannom detstve, či v puberte).

Ak chcete, aby vaše dieťa bolo jedného dňa rozumné, kriticky mysliace a samostatné potom ich skutočne kvalitne informujte, dobre argumentujte, choďte osobným príkladom a pýtajte sa na ich názor!

  1. Kvalitne informované rozhodnutie je spravidla vždy lepšie než neinformované alebo dezinformované.

  2. Dobrá argumentácia naučí dobre argumentovať ako aj porozumieť prečo je niečo lepšie urobiť tak, než inak.

  3. Keďže ste vzorom pre vaše deti, je veľmi vysoká pravdepodobnosť, že vaše deti budú robiť to čo robíte vy. Zdôrazňujem robíte a nie hovoríte.

  4. Pýtať sa na ich názor je kľúčové pre ich sebahodnotenie, sebadôveru a rozvoj kritického myslenia. Ak vás nezaujíma názor vašich detí vzbudí to v nich pocit nepodstatnosti, obyčajnosti, menejcennosti.

V súčasnosti je vo svete už mnoho rôznych metód na rozvoj kritického myslenia, no najlepšou metódou na rozvoj kritického myslenia je neustále sa pýtať detí na ich názor a komunikovať s nimi ako so seberovnými. Vaše dieťa to bude postupne rokmi ťahať až na vašu úroveň zrelosti a rozumnosti a ak vás vaše dieťa, vďaka vášmu času, ktorý ste mu odovzdali, v zrelosti jedného dňa prerastie potom ste mu boli vynikajúcim rodičom i učiteľom.

Skryť Zatvoriť reklamu