Čo je dobro? Čo znamená žiť dobre? V čom spočíva zmysel života?

Jedny z najstarších filozofických otázok. Každý filozofický smer má na to odlišný pohľad. Dá sa však nejako objektivizovať odpoveď na tieto otázky? Ak áno, ako?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

Fyzikálne teórie vravia, že to čo má začiatok, musí mať aj koniec. To čo má štart, má aj cieľ. Ak je teda narodenie štartom do života, aký je jeho cieľ? Z hľadiska filozofických koncepcií sú dve možnosti, buď cieľ tohto života, je v tomto živote (napr. ateizmus, hédonizmus, socializmus, materializmus, realizmus), alebo v budúcom živote (rôzne náboženstvá, idealizmus). Keďže možnosti, v tomto živote a nie v tomto živote je cieľ života, potom sme obsiahli celú množinu odpovedi, to znamená, že jedna z nich je určite objektívne správna. Teraz už len zistiť ktorá. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Každá filozofická koncepcia bude tvrdiť, že pravý objektívny zmysel je presne to, čo ona hovorí. Domnievam sa však, že ak sa začneme pýtať správne otázky ľahko zistíme, ktorá z týchto koncepcií je tak chybná, že sa k objektívnemu dobru a objektívnej pravde nemôže ani priblížiť.

Ateizmus - Znamená popieranie existencie akéhokoľvek boha, ako aj dištancovanie sa od akýchkoľvek foriem iného, než terajšieho života. Kým teisti si vznik sveta vysvetľujú stvorením bohom či Bohom, Ateizmus si vysvetľuje vznik sveta teóriami ako veľký tresk, alebo teória superstrún, či iných. Nebudem špekulovať o nedokázateľnosti týchto teórií, ja sa zameriam na to, čo to znamená pre človeka v praxi. Teória veľkého tresku predpokladá, že z jedného neorganizovaného výbuchu vznikol chaos, potom poriadok a potom v sterilnom prostredí vznikol život. Všetko čo je vo vesmíre na základe tejto vedeckej materialiticko-ateistickej teórie je iba hviezdny prach. Hviezdy, Slnko, Zem, rastliny, zvieratá i človek sú v podstate iba hviezdny prach (poznámka pre supervedcov a deriváty hviezdneho prachu). Prach si a na prach sa obrátiš, tu teda platí dvojnásobne. Ak som iba hviezdny prach, potom je jedno či som Ghandí alebo Hitler, či som kresťan alebo radikálny extrémista, ktorý ide odpáliť seba v škole aj s 400 kresťanskými deťmi. Je to jedno, pretože ja som prach, aj oni sú len prach a čo že ich rodičia budú smútiť, aj oni sú len prach a keď zomrú budú iba prach. Jednoducho, keď človek zomrie je mu už všetko jedno, lebo nemôže vnímať, myslieť, konať, cítiť. Predstavte si, že jedného dňa zomriete a jedného dňa zomrú aj všetci ľudia ktorí o vás kedy mohli počuť. Je to veľmi reálne pokiaľ nie ste Einstein, Tesla, Sokrates, Komenský, Ježiš či iná známa osobnosť, ktorá urobila pre tento svet dosť na to, aby sme si ju po stáročia opakovali. Ak už neexistujete vy, ani ľudia čo o Vás vedia, potom už neexistujete nikde, ani fyzicky na zemi, ani v "srdciach" či hlavách ľudí. 

SkryťVypnúť reklamu

Hédonizmus -  možno to slovo sa vám zdá cudzie, ale isto to dobre poznáte. Ak nie vy, tak niekto z vášho okolia sa určite nájde. Životný štýl hlavne mladých (ale aj starších) ,,žijeme len raz, práve tu a práve teraz". Už nie je na čo čakať, chceš si užiť? Uži si! Na ničom inom totiž nezáleží. Ďalší život už nebude, tak si užívaj čo máš kým môžeš. Osemdesiatky sa síce nedožijem, ale načo mi je taký život, keď budem raňajkovať, obedovať a večerať hlavne lieky a 100 chorôb čo budem mať. Diskotéky, alkohol, cigarety, drogy, neviazaný sex, obžerstvo. To je život, ktorý chceme žiť! Už len také malé prianie, aby sa nám to na našom zdraví nevypomstilo. Aby sme nemali pohlavnú chorobu, cirhózu pečene, zničené pľúca, rakovinu, zničené telo a aby náš mozog rapídne nestrácal neuróny a mnoho iných. 

SkryťVypnúť reklamu

Neviem ako vy, ale pri týchto filozofiách som ja pokoj v duši nenašiel. Veriť tomu, že život na zemi nie je hoden o nič viac než kôpka prachu? Či neustále prežívanie pocitov fyzickej slasti bez nutnosti niesť následky? Je azda v tomto nejaký zmysel? Je to dobré, pre náš terajší (či budúci) život veriť v to, že sme všetci hodný kôpky prachu? Je to dobré, pre náš život, nikdy neniesť následky nášho konania, nenaprávať a neľutovať svoje chyby, ktorými sme ublížili sebe, alebo druhým?

Čo je dobro? Čo je dobré? V čom je teda zmysel nášho života? Ako žiť dobre? Prečo žiť dobre?

Od útleho detstva som hľadal odpovede na tieto otázky. Snažil som sa poznávať všetko dobré i zlé a nájsť kritérium, ako jedno od druhého rozlíšiť. Už na vysokej škole, som mal vo všetkom jasno a keď som tam spoznal niekoho, utvrdil ma o tom ešte viac, že som našiel objektívnu pravdu. Ten niekto bol Komenský, najviac v dielach Veľká didaktika a Labyrint světa a ráj srdce. Obaja sme nezávislí pozorovatelia od nášho detstva a nenechali sme sa ovplyvňovať nikým, iba našim najlepším vedomím, svedomím a rozumom. Oddelili sme to čo vidím ja, a čo vidia iní, keď sme sa "po rokoch stretli" výsledok bol rovnaký. Ale ako sme k nemu prišli?

SkryťVypnúť reklamu

Už vieme, že ak cieľom (koncom) nášho života je truhla a prach, nemá cenu byť dobrý alebo zlý a nemá cenu medzi tým rozlišovať. Kto sa zaujíma o to, či je prach na poličke alebo na zemi? A keď zafúka vietor, aj tak už bude niekde inde. Jednoducho náš život nesmie skončiť pri prachu a truhle, inak život nedáva žiaden zmysel. Načo ho vôbec žiť, ak môžem kedykoľvek chcem tam ísť a už sa nikdy nevrátiť a už mi to bude jedno, lebo nebudem vnímať ani cítiť. Načo bežať maratón, keď sa môžem kedykoľvek rozhodnúť, že môj cieľ je práve tu a už som v cieli? 

Azda by mohli niektorí dotknuto protestovať, ale to s čím operujete vy, to bude operovať s vami: ,,som ateista-materialista, ale milujem svoju rodinu, ona je môj cieľ života". No nie je, to tak. Ak ste ateista-materialista potom veríte v to, že ľudia sú len zhluk hviezdneho prachu, teda ak zomrie vaša rodina (a jedného dňa je určite isté, že zomrie) potom ste sa starali iba o kôpku hviezdneho prachu nič viac.

Alebo ,,som materialista, kariéra, peniaze, moc (čo len chcete) je zmysel môjho života." Áno, áno a potom jedného dňa sa zmeníte na prach a nebudete mať nič z toho. Jednoducho, ak je všetko prach, všetko má nulový prospech

Poďme na druhú stranu mince. cieľ tohto života je v budúcom živote (To je zároveň jednou z Komenského kapitol vo Veľkej didaktike). Ak cieľ tohto života nekončí v truhle s prachom, potom má zmysel pripravovať sa na dobehnutie do cieľa, o ktorom nevieme ako ďaleko je, ale máme mapu, cestu, ako sa k nemu dostaneme. Ak je tento život iba prípravou na večný život, potom má zmysel hľadať dobro. Potom má zmysel žiť. potom má zmysel vlastne všetko, no najviac hľadanie cesty do cieľa. Ak nie sme iba hviezdny prach, ale máme dobre stanovený cieľ náš život nadobúda absolútne nový rozmer. a už to nie je 2D 3D 4D 4K 5D ale je to miliardyD pretože to má zmysel. A ak náš zmysel neustále bude stáť v kôpke prachu a truhle, ako stopercentný výsledok nášho snaženia tak sa nepohneme. 

,,Čo je dobro?" pýtal sa nás vyučujúci na vysokej škole. Mnohí kolegovia sa snažili odpovedať na túto otázku, ale všetkým zarazil odpoveď, pretože podstatu dobra nevystihli. Až na moju ,,Dobro, je konanie v láske, ktorého cieleným úmyslom je pomôcť druhým alebo dať druhým niečo, čo im pomôže prichádzať k pravému šťastiu pričom to samotné nás samých robí skutočne šťastnými". Prvá vec prečo nemožno namietať. Dobro nie je stav. Dobro a zlo je možné vyjadriť iba ak sa deje vo vzťahu: k sebe, k druhým, k svetu, k bohom, či k Bohu. Ak otvorím dvere je to dobré? Nie a nie je to ani zlé. Ale ak ich otvorím pre niekoho, vtedy je to dobré. A ak niekomu pred nosom tresnem dverami, vtedy zlé. Ale samotné otvorenie alebo zatvorenie dverí, nie je ani jedno. Druhá vec, ktorú som obsiahol v definícií je prospech. Osoba má z toho bezprostredný prospech s tým, že nemá negatívny vplyv na budúcnosť osoby, alebo má prospech z dlhodobejšieho hľadiska, aj v prípade, že v krátkodobom hľadisku človek pociťuje nepríjemné pocity alebo bolesť. A po tretie čo znamená práve šťastie. To nie je len chemický proces, keď sa nám vylučujú endorfíny (hormóny šťastia). Pravé šťastie je šťastie ducha nie telesné prežívanie. Navodiť si pocit fyzického šťastia je možné jednoducho drogami, ale navodiť si šťastie ducha, je veľmi náročný proces, sebazapierania a sebaobety, veľkej aktivity. Pravé šťastie, alebo šťastie ducha, je možné získať iba skutočnou láskou. 

Čo znamená žiť dobre? Kedysi som mal na to univerzálnu odpoveď "Preži dnešok tak, ako keby to bol tvoj posledný deň, a zároveň tak, ako keby si mal žiť ešte 100 rokov". Inými slovami, užívajte dnešok tak, aby ste si ho užili, ale neľutovali a ani vám vaše momentálne správanie neublížilo do budúcnosti. Avšak, je to náročné celkom jasne sa podľa tohoto riadiť. Pretože to celkovo neobsahuje akýsi "vzorec" ktorý mi jasne povie, či je to dobré alebo zlé. Preto som takéto kritéria stanovil (2017, s. 20): 

,,Ako však dokážeme objektivizovať poznanie dobra a zla, správneho a nesprávneho? Prvým kritériom je, že najlepšie nám to pomôže určiť čas. Ak niečo urobíme, časom sa vždy ukáže, či to, čo sme urobili bolo dobré, alebo zlé. Ak zistíme, že ľudia, ktorí fajčia zvyšujú šancu na vznik rakoviny u seba a ľudí z bezprostredného okolia, potom vieme jasne klasifikovať, či je toto konanie dobré alebo zlé. Rovnako to platí pri alkoholizme, prostitúcií, promiskuitnom sexuálnom správaní, pornografii a rovnako to platí pri každej činnosti, ktorú robíme, či nerobíme. Časom môžeme určiť, či je správne alebo nesprávne to robiť alebo nerobiť.
Druhým kritériom je opakovateľnosť. Povedzme, ak sa človek jedenkrát opije, alebo vyfajčí jednu cigaretu, pravdepodobne z toho nedostane cirhózu pečene alebo rakovinu pľúc. Avšak pri pravidelnom takomto správaní tieto problémy sú časté.
Tretím kritériom je výrok Immanuela Kanta: „Konaj tak, aby maxima tvojej vôle mohli vždy zároveň platiť ako princíp všeobecného zákonodarstva.“ Ide teda o to, aby to, až kam sme schopní zájsť, mohlo byť zákonom pre iných, že každý môže až tam zájsť, kam my. Uveďme príklad. Kedysi bolo otrokárstvo bežné. Otrokári mohli robiť s otrokmi čo chceli a nechať ich drieť až do krvi. Z hľadiska času sa im to nijak nevrátilo a z hľadiska opakovateľnosti taktiež. Avšak tomu, kto otročil, by sa nepáčilo keby on mal byť zotročovaný niekým".

Čo je zmyslom života? 

To čo dáva existencii nové dimenzie je zmysel. A tým zmyslom, z už uvedených úvah je PRAVÁ LÁSKA. Materializmu dajte prach, ateizmu dajte popieranie a Bohu dajte obetavú a všímavú lásku pre všetkých.

Použitý zdroj:

ADÁMEK, I. 2017. Prínosy J. A. Komenského pre rozvoj súčasnej edukácie dospelých. [Diplomová práca]. Bratislava: Filozofická fakulta Univerzita Komenského. 77 s.

Ivan Adámek

Ivan Adámek

Bloger 
  • Počet článkov:  22
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Mgr. Ivan AdámekManželský a rodinný poradcaSociálny pedagógVyužívam inovatívne prístupy v manželskom a rodinnom poradenstve edukačného charakteru. Klientov učím ako spolu efektívne komunikovať a ako spolu efektívne riešiť konflikty a nezhody v partnerskom vzťahu. Pomocou jednoduchej a kvalitnej diagnostiky určujem, na ktorých oblastiach života by mal zapracovať manžel a na ktorých manželka, aby dokázali spolu nachádzať v manželstve lásku, pochopenie, potešenie a vzájomnú oporu.,,Bez Lásky je život prázdny."web: www.adamek-edu.ske-mail: adamek.edu@gmail.com Zoznam autorových rubrík:  O manželstveEdukačnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
SkryťZatvoriť reklamu