1. Časť metodológia
Metodológia experimentu
Tri dospelé ženy predstierajú, že sú 12 ročné hanblivé dievčatá, ktoré reagujú podľa etického kódexu vytvoreného pre daný experiment: Nepísať prvá, nekoketovať, nesmerovať rozhovor na sexuálne témy.
Z danej metodológie vyplýva, že experiment je zameraný na odchytávanie a usvedčovanie sexuálnych útočníkov na internete, zhromažďovanie dôkazov ich trestnej činnosti. Jedná sa teda o kriminologický experiment.
V reálom živote sa stretávame s rôznymi typmi (10-14 r.) detí: hanblivé, zásadové, manipulovateľné, voľne zmýšľajúce, veľmi zvedavé. Rôzne typy detí na sexuálnych útočníkov reagujú inak. Kým zásadové deti by pri prvej zmienke útočníka na sexuálnu požiadavku by okamžite prestali komunikovať s touto osobou, manipulovateľné deti sú schopné pred webkamerou na požiadanie útočníka aj napríklad masturbovať, či dokonca sa osobne stretnúť a nechať sexuálneho útočníka páchať sexuálne zneužívanie na sebe. Ba dokonca niekedy aj dobrovoľne, preto, že to chcú vyskúšať.
Znamená to teda, že v reálnom živote sa môžeme stretnúť s rôznymi odpoveďami detí na kybersexuálnych útočníkov od okamžitého ukončenia konverzácie cez poskytovanie intímnych informácií o svojom sexuálnom živote (sex, masturbácia), cez posielanie nahých fotiek či dokonca videí, cez videohovory a tzv. sex cez internet až po reálne stretnutie kde môže byť dieťa zneužité ak sa nechá zlákať útočníkom.
2. Časť Priebeh filmu
V úvodnej časti sa stretávame s niekoľkými štatistickými údajmi a následne s kastingom na pozíciu herečky, ktorá bude v tomto filme hrať.
Dievčatá na kastingu sa zverujú tvorcom o tom, aké sexuálne útoky zažili zo strany práve týchto sexuálnych útočníkov keď ony samé boli vo veku 12 rokov. Z týchto 3-4 svedectiev bolo jedno o tom, aký vážny dopad na dieťa môže mať útok kybersexuálneho útočníka. Práve jej svedectvo, ktoré spolu netrvalo ani dve minúty má skutočne preventívny charakter. Negatívna skúsenosť jedného dievčaťa môže mnoho dievčat uchrániť od toho, aby tiež museli žiť s takouto skúsenosťou.
Zvyšok filmu je vlastne iba o chatovaní a telefonovaní so sexuálnymi predátormi a o zbieraní dôkazov o páchaní ich trestnej činnosti. Ukazuje v podstate len skutočnosť, koľko chlapov chce pri videohovoroch s 12 ročnými dievčatami masturbovať, alebo ich nútiť k vyzliekaniu, posielaniu nahých fotiek či masturbovaniu. Film je teda takmer celý orientovaný iba na kybersexuálnych útočníkov a ich správanie. Z preventívneho pohľadu by malo väčší zmysel, keby film ukazoval akým spôsobom vplývajú útoky kybersexuálnych útočníkov na deti než to, akí sú tí útočníci. Vzhľadom k tomu, že herečky už sú v skutočnosti dospelé, ich vnímanie týchto útokov vôbec nebolo osobné ako to býva u detí a bolo im nanajvíš na zvracanie, čo je prirodzená reakcia dospelého človeka na takúto situáciu.
V závere filmu sú stretnutia s týmito útočníkmi, ktoré sú v záujme samotných herečiek ukončené telefonátom od ,,otca" (režiséra).
3. časť Záver
Tento film je skôr zameraný na kriminologickú štúdiu odchytávania a zber dôkazov proti kybergroomerom (internetovým sexuálnym útočníkom), než na osvetovú a preventívnu činnosť pre deti v tejto oblasti. Preventívny a osvetový charakter nachádzame predovšetkým v úvode v svedectvách na kastingu. Ak sledovanie tohto filmu nie je dostatočne odkonzultované s dieťaťom, u niektorých typov detí to môže dokonca vzbudiť zvedavosť, že by to samé chceli vidieť a prístup k tomu, je naozaj veľmi jednoduchý. Včerajšia diskusia odborníkov o filme po filme mala väčší osvetový charakter než film samotný, a to rovnako pre deti i pre rodičov.
Prevencia kybergroomingu,
alebo ako predchádzať, aby moje dieťa sa stalo obeťou internetového sexuálneho útočníka:
Obdobie začiatku puberty spojené s procesmi hormonálnych zmien je veľkou zmenou ako po fyzickej tak i psychickej stránky osobnosti. V období približne 12-tich rokov sú deti ešte stále zraniteľné voči starším, autoritám a objavovaním vlastnej sexuality už sú často hanblivejší pri rozprávaní o týchto témach s rodičmi. Kým päťročnému dieťaťu to príde samozrejmé a prirodzené, že ho rodič vidí nahého/nahú, napríklad pri sprchovaní, tak v období 12tich, keď začína dochádzať k hormonálnym zmenám nastupuje aj hanblivosť voči rodičom. Už to pre deti nie je také samozrejmé ako keď mali 5.
Predsa, ale v ich telách prebiehajú isté procesy, ktorým samé celkom nerozumejú a potrebujú o tom zistiť viac. Tu nastáva dilema kam sa za informáciami vybrať (články na internete? internetové chatroomy? sociálne siete? rovesníci? rodičia? učitelia? odborníci (školský psychológ, sociálny pedagóg, výchovný poradca))?
Z týchto možností (10-14 r.) deťom vyhovuje najviac možnosť, ktorá spĺňa tieto kritériá:
1. Rozprávať sa s človekom starším, lebo rovesník vie asi toľko čo ja.
2. Rozprávať sa s človekom, ktorý ma nepozná, lebo sa hanbím.
3. Rozprávať sa s človekom, ktorý je dostupný - má na mňa čas.
Z uvedených možností je najlepšia voľba pre dieťa práve voľba odborníka, pretože je starší, má na nich čas, je dôkladne informovaný ako o informáciách, ktoré má podať dieťaťu, tak aj o spôsobe akým hovoriť s dieťaťom o týchto veciach a to primerane ich veku. Avšak odborník (školský psychológ, sociálny pedagóg) sediaci tvárou v tvár dieťaťu nespĺňa bod 2. Nie je zachovaná anonymita.
Alternatívy v detských očiach sú teda dve (a mnohé deti o prvej možnosti buď nevedia, alebo ju neberú ani do úvahy)-
1. linka dôvery (kde dieťa má poskytnutú odbornú pomoc),
2. sociálna sieť, ktorá je deťom v dnešnej dobe tak blízka. A tu nastupujú kybergroomeri, čo je tá najhoršia možnosť.
Ako môže rodič predísť tomu, aby sa jeho dieťa stalo obeťou kybergroomera?
U niektorých detí nie je potrebné robiť nič nadrámec bežného rodičovského výchovného pôsobenia, pretože sú charakterovo zásadové a z ich vnútorného presvedčenia nebudú nikdy posielať svoje nahé fotky nikomu, nebudú poskytovať intímne informácie o sebe a ukončia rozhovor, ak by niekto od nich chcel takéto informácie či fotky či videa získať.
U niektorých detí zas je potrebná dostatočná intervencia a to napríklad týmito spôsobmi:
1. prvých 10 rokov života budujte predovšetkým doma pocit bezpečia, hovorte o všetkých témach primerane veku, aby nevznikalo niečo tabu alebo niečo o čom sa hanbíme hovoriť (či rodič alebo dieťa)
2. Ak dávame deťom do rúk internet, mali by sme byť prvými tútormi ich surfovania na internete. Ukázať im čo všetko dobré i zlé na internete môžu nájsť. Na aké stránky a aké informácie by si mali dávať pozor a tiež prečo by na to mali dávať veľký pozor. Buďte pri tom, keď si deti zakladajú prvý e-mail, prvé konto na sociálnej sieti. Kľudne s nimi absolvujte aj prvý dialóg s cudzím človekom ak bude chcieť. Informujte ich o možných rizikách a následkoch používania internetu, webkamery, mikrofónu, chatovaniu s cudzími ľuďmi.
3. Buďte pri nich, keď to potrebujú. Zároveň však im nechajte priestor na súkromie. Dospievajúce deti majú túžbu po súkromí (presne tak isto ako po súkromí túži každý dospelý človek). Ak si neviete predstaviť ako veľmi vášmu dieťaťu vadí keď mu narúšate súkromie, predstavte si vašu svokru trvalo nasťahovanú do vašej spálne, ktorá vám pravidelne sleduje zásuvky a skrine. Ak im budete narúšať súkromie môže sa dieťa voči vám UZAVRIEŤ! A presne to nechcete.
4. Buďte vzorom pre vaše deti!
5. Zákazy a príkazy vymeňte za seberovnú diskusiu o všetkých témach. Počúvajte názory vášho dieťaťa na rôzne témy. Argumentujte, ak nie ste spokojní s pohľadom vášho dieťaťa.
6. Venujte vašim deťom lásku, čas a porozumenie! Ak im to nedáte vy, budú to hľadať inde.
7. Ak cítite, že je táto úloha prevencie a osvety nad vaše sily, nehanbite sa poradiť s odborníkom alebo požiadať ho o pomoc.
Kde hľadať pomoc?
- Ak má škola, ktorú navštevuje vaše dieťa školského psychológa alebo sociálneho pedagóga obráťte sa na neho.
- Ak nemá, skúste sa priamo obrátiť na miestne/spádové CPPPaP.
alebo skúste pomoc on-line:
www.ipcko.sk
www.stalosato.sk
Linka dôvery Nezábudka 0800 800 566
Čo ak sa moje dieťa stalo obeťou kybergroomingu?
1. Ak sa dozviete o trestnom čine, máte oznamovateľskú povinnosť. Máte povinnosť nahlásiť to na polícií.
2. Celú chatovú/e-mailovú konverzáciu stiahnite/vytlačte a doručte ako dôkazový materiál na políciu. A podajte trestné oznámenie.
3. Je v rukách polície, aby našla páchateľa a postavila ho pred súd, aj preto, aby zabránili ďalšiemu kybergroomingu.
4. V závislosti od toho ako hlboko daný čin zašiel je veľmi odporúčané, aby toto dieťa vyhľadalo pomoc odborníka, psychológa, ktorý dieťa vyšetrí a zistí aké veľké boli napáchané škody na dieťati a v závislosti od toho navrhne ďalší postup.
Nepodceňujte danú situáciu! Kybergrooming a kyberšikana majú veľmi závažný až fatálny dopad na dieťa! Vymazanie konverzácie nestačí na vymazanie stopy, ktorú to na dieťati zanechalo po takomto útoku!
