Ako sme vlastne na to prišli, že v nebi sú len tí, čo pred smrťou boli na sv. spovedi a od nej nespáchali žiaden ťažký hriech? (A ako vieme, že každý človek, ktorí by po platnej spovedi, keby ho hneď pred kostolom zrazilo auto a zomrel by, že pôjde do neba?) Je to z tej state ,,Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: ,,Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané" (Jn 20, 22-23)? Z tohto logicky akurát vyplýva, že každý kto má Ducha Svätého má moc odpúšťať a zadržiavať hriechy. To rovnako nevylučuje, že moc odpúšťať a zadržiavať hriechy nemôže ktokoľvek aj bez daru Ducha Svätého. Čiže odpúšťať a zadržiavať hriechy môže každý. Samozrejme, že to nefunguje tak, že ja odpustím niekomu, kto ma o to požiada, aby som mu odpustil za to, že on okradol niekoho koho ja vôbec nepoznám. Odpustiť mu to môže len ten, proti komu sa previnil (... a Boh - teda láska samotná, za jej zradu).
Potrebujem vždy získať od človeka, ktorému som ublížil odpustenie, aby som nezhorel v pekle? Domnievam sa, že nie. Modelová situácia: keď mal chlapec 4 roky na dovolenke v taliansku ukradol nejakému chlapcovi lopatku do piesku a zobral si ju domov. Nepozná jeho meno, adresu, už nevie ani ako vyzerá, ale keď mal 5 rokov mu doplo, že to, čo urobil bolo zlé a ľutuje to. Vrátiť to už nemôže, lebo nevie ako. A ten komu ju ukradol, mu to do smrti neodpustí. Skončí za to ten "zlodej" v pekle? Domnievam sa, že nie.
Kdesi som počul: ,,14-ročné dievča išlo do pekla za to, že prečítala jednu nemravnú knižku." Naozaj toto bol ten jeden pravý dôvod, prečo tam skončila? Mária Magdaléna spala s desiatkami, stovkami chlapov a je svätá. Pečiatka od neviem ktorého pápeža, že je svätá = určite je v nebi (aspoň v katolíckom). To aby som sa teraz bál zapnúť TV alebo internet, pretože nikdy neviem, kedy mi tu vyskočí reklama s obnaženými genitáliami. Či dokonca nevhodné reklamy alebo v TV nevhodný obsah počas bežného dňa v normálnu dennú hodinu. Aká by to bola spravodlivosť, že voči dlhoročnej prostitútke milosrdenstvo mal (ktorá na žiadnej sv. spovedi nebola) a voči tomu dievčaťu nie? Keď prišli židia za Ježišom s Máriou Magdalénou a pýtali sa ho či ju majú alebo nemajú ukameňovať, začal písať mená prostitútok do piesku a keď to tí poprední židia uvideli, hneď začali utekať rýchlo preč, aby Ježiš neukázal prstom na nich, že to ty si spal s touto a s touto ďalší s týmito. Hneď všetci zmizli, lebo nechceli, aby Ježiš na nich prstom ukázal, že aj ty si zhrešil. Preto povedal, nech si každý sám v duchu zodpovie, či on nikdy nezhrešil, a preto rýchlo všetci odišli. A teraz Ježiš sa obráti na Máriu a hovorí kľakni si na kolená a ľutuj, lebo ťa hodím do pekla a keď ľutuje tak jej povie, pomodli sa 3x ruženec. Vlastne nie. Takto to nebolo. Bolo to tak, že sa jej spýtal, či ľutuje, ona že áno a poslal ju preč. Hmm.. nie ani takto to nebolo ako to vlastne bolo? ,,Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: ,,Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?" Ona odpovedala: ,,Nik, Pane." A Ježiš jej povedal: ,,Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš (Jn 8,10-11). No neviem ako vy, ale ja si myslím, že takto nevyzerá katolícka platná spoveď a nemyslím si ani to, že odvtedy už nespáchala jeden jediný hriech za ďalších ktovie koľko rokov ešte žila. A ak bola typická žena isto aj klebetná bola aspoň polovicu kamarátok poohovárala, osočovala a bola usvedčená len z toho a potom jej mohol len z toho jedného dať rozhrešenie podľa platných katolíckych pravidiel.
Keby sme sa riadili prvou vetou predošlého odseku tak to by sme asi potom všetci skončili v pekle, teda aspoň američania. Robili totiž výskum, ako vplýva pornografia na človeka a skrachoval skôr jak začal lebo nenašli jedného 18-ročného američana, (američanku), ktorí by nevideli nikdy žiadne pornografické video či scénu v TV a tým pádom nemali kontrolnú vzorku, teda výskum padol. Snažili sa potom vybrať aspoň takých, ktorí to aspoň nepozerali veľa, dlho a ich to nezdeformovalo až tak, a tak mohli aspoň nejako pokračovať. Tak teraz čo s tým. Veriaci majú smolu, lebo tí pôjdu do pekla rovno za taký skutok, ak nestihli ísť na sv. spoveď odvtedy a tí čo Boha nehľadajú, až taký problém nemajú, lebo tým Ježiš odpúšťa kľudne aj keby sa s celým mestom vyspali. Tak ako to teda je. Spasení budú len tí čo čo? Aké je to kritérium u Boha? Choď rob zle a ľutuj to potom, alebo si aspoň uvedomuj, že robíš zle a budeš v nebi. Hlavne sa nesnaž byť dobrý, lebo potom ty za jednu zlú myšlienku pôjdeš do pekla a on za cudzoložstvo kľudne do neba.
Asi nie. Asi to takto celkom nefunguje. Keď tu bol Ježiš musel nám dať návod na to, ako máme žiť, aby sme sa mali dobre tu aj potom v nebi. Nemohol to predsa nechať len tak, že príde sem a nedá nám žiadnu mapu do neba. Nám, ktorí úprimne celým svojím srdcom a úsilím hľadáme Božie kráľovstvo. ,,On odpovedal: ,,Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle a svojho blížneho ako seba samého." "(Lk 10, 27). Hmm... ťažké čo? Keď niektorí ľudia nás vedia tak naštvať, žeby sme ich najradšej rovno vyzabíjali.
Sú však menšie, ale neuveriteľne dôležité kroky, aby sme tento cieľ snažili dosahovať a nimi sú: LÁSKA k Bohu, k ľuďom, k sebe, VIERA v Krista spasiteľa (že spasení môžeme byť len skrze lásku a že len Láskou k Bohu, k ľuďom a k sebe môžeme dosiahnuť šťastný tento život i večný život) a NÁDEJ, že môžeme dať viac tej skutočnej milosrdnej a pokornej LÁSKY ľuďom. + MILOSRDENSTVO, POKORA a ODPUSTENIE.
Boh vie, že sme hriešnici, že sme vždy boli a že budeme nimi aj po sv. spovedi. Myslím si, že toto ho nezaujíma a v tom má jasno. Domnievam sa však, že ho zaujíma to, kým chceme byť. Chcem byť dobrým otcom, dobrou matkou, dobrým priateľom, dobrým manželom, manželkou, chcem byť milosrdnejším, rozumnejším, pokornejším, Pane pomôž mi. Ježiš povedal, že proste Boha o hocičo a dostanete to (ak neprosíte zle). Ak ho prosíme o to, aby sme boli lepšími než sme boli doteraz, je ochotní nám v tom pomôcť, len chce vidieť, snahu aj z našej strany, že naozaj sa snažím byť lepším. Ak prídeme za Bohom, Pane pozri, tu som padol, tu som sa udrel, prepáč, že som ťa nepočúvol, Boh má veľmi láskavé srdce, on nám odpustí a ranu nám zahojí. A tak ako sa on správa k nám, chce, aby sme sa aj my správali k sebe navzájom. Pozri tu som padol, tu som sa udrel. Zodvihnúť, odpustiť a pomôcť tomu človeku, to je to, čo nás Boh učí a k čomu nás vedie.
Pane pomôž mi, aby som bol lepším človekom. Amen.
P.S. V článku som možno trochu dehonestoval sv. spoveď čo som vôbec nechcel. Nech by sme sa akokoľvek snažili poprieť jej význam, nemôžeme odhliadnuť od psychologického významu, ktorý pre človeka má. Ten pocit ,,spadnutia kameňa zo srdca" a k nemu dobre mierená rada kňaza naozaj skutočne môžu v živote človeka veľa napraviť. Je to veľkou a významnou pomocou k dosahovaniu vyššie zmienených pokory, odpustenia a milosrdenstva. Dobrého kňaza nezaujímajú naše hriechy, ale naše srdce. Rovnako tak si myslím aj o Bohu, že ho nezaujímajú naše hriechy, ako naše srdce, túžby a nasmerovanie.
