V súčasnosti sa školstvo platí predovšetkým na hlavu (študenta), na publikácie a výskum (zamestnancov). Čo to v preklade znamená do ľudskej reči pre zamestnanca verejnej vysokej či inej školy?
Pre zamestnancov VŠ na fakultách humanitných vied, kde je výskum podceňovaný (minimálne finančne zo strany štátu), že si musia získať a udržať študentov, aby mali z čoho žiť. To potom znamená, že študenti, ktorí v podstate nemajú hlavu (častejšie však vôľu) k štúdiu odboru, na ktorý sa prihlásili, v podstate aj tak nemôžu byť vyhodení, lebo vyhodený študent = nižšie príjmy pre fakultu a nebodaj sa takých nájde 25 z 30 v jednom odbore a ročníku zároveň, potom je to hotová katastrofa. Čo s tým? Vyhodiť 25 z 30 študentov, ktorí nie sú dostatočne schopný absolvovať vysokoškolské štúdium, aby naše VŠ mali záruku kvality a kto má titul bol vážený? Potom však treba rátať z tým, že nebudete mať ani na chleba, pretože ak pracujete v tejto sfére, ste platení za kvantitu a nie za kvalitu. Takže nakoniec, keďže jesť potrebujete, vyštuduje v ročníku 25 študentov, ktorý si osvojili len úplne základy alebo vôbec nič. (1:‚‚A čo si to vlastne vyštudoval?‘‘ 2:‚‚(názov odboru)‘‘ 1.‚‚A čo to vlastne je?‘‘ 2:‚‚Ja ani neviem‘‘ resp. ‚‚A čo ti to štúdium dalo?‘‘ ‚‚V podstate nič.‘‘) nech to znie akokoľvek drsne a absurdne, ale skutočnosť je niekedy aj takáto.
Pre zamestnancov prírodovedeckých fakúlt, kde je výskum omnoho lepšie platený, ten boj o študentov je o niečo menší než na humanitných fakultách, aj tak si viem predstaviť, že vyhádzať polovicu ročníka môže fakultu zamrzieť pri zistení rozpočtu prideleného pre ňu.
Koho teda viniť? Počas mojej štúdijnej cesty som mal možnosť spoznať mnohých vyučujúcich. Musím povedať, že to bola pre mňa česť učiť sa od odborníkov, ktorých som mal (a ešte stále mám) možnosť pravidelne na prednáškach a seminároch počúvať. Ide o andragógov, psychológov, pedagógov nie celoslovenského, ale medzinárodného či dokonca celosvetového kalibru. Rozvoj andragogiky na Slovensku je badateľný a každoročne sa k jej rozvoju prispieva mnohými odbornými prácami na vedeckej úrovni. Za posledných 20 rokov môžeme vidieť na území Slovenska neuveriteľný pokrok v oblasti rozvoja edukácie dospelých ako v profesijnej, tak sociálnej či kultúrnej oblasti. Z tohto všetkého vyplýva zjavne to, že chyba nemusí byť (a v mojom prípade z pohľadu študenta ani nie je) na strane vyučujúcich, ale na strane školstva a predovšetkým NÁS ŠTUDENTOV.
Pre vyučujúcich: Pokračujte vo svojej práci, aj keď nie každý ocení vaše dielo vedzte, že má význam!
Pre školstvo: (Tu by toho bolo teda asi veľa čo písať ale v skratke): Dôverovať vyučujúcim a nefinancovať školstvo ,,na hlavu‘‘, ale na kvalitu (ktorú je potrebné nechať ohodnotiť vyučujúcich a neskôr trh práce). Bez dôvery sa nie len v partnerskom vzťahu ďaleko nedôjde, ale ani vo vzťahu medzi inštitúciami a študentami, Ministerstvami a inštitúciami, ani vlády vo vzťahu k ľuďom ...
Pre študentov: Študujte to, čo vás baví. Ak vás nebaví nič, vysokoškolské štúdium možno práve nie je to pravé orechové pre vás. Nečakajte, že vás škola niečo naučí. Vysoká škola vás má naučiť ‚‚Myslieť ako... andragóg, (...psychológ, ...pedagóg, ...farmaceut, ...programátor, ...matematik...), ale vedieť budete len toľko, koľko sa SAMI naučíte!
