Vždy som bol blázon do poznania. Túžil som porozumieť svetu – nie povrchne, ale takému, aký naozaj je. Všetko nové pre mňa predstavovalo obohatenie – prírodné ani humanitné vedy mi neboli cudzie. Milujem presnosť a precíznosť matematiky a logiky. Ľudské myslenie pre mňa vždy zostávalo záhadným tajomstvom, ktorému som chcel prísť na kĺb. No nad tým všetkým stála moja túžba poznať zmysel – to veľké, neodbytné PREČO, ktoré sa nedá umlčať.
Snažil som sa teda spoznávať múdrosť všetkými zmyslami, no najmä tým mojím obľúbeným – myslením. Stále vo mne žije detská zvedavosť a milujem každý moment, keď sa stávam o niečo múdrejším. Učenie, myslenie a pozorovanie sú mojimi hlavnými spôsobmi, ako spoznávam svet, ľudí a vzťahy okolo seba. V období dospievania som sa obzvlášť intenzívne venoval hľadaniu ultimátneho zmyslu života. Na tejto ceste som sa stretol s rôznymi filozofmi aj teológmi.
Poznával som múdrosť a zároveň som si všímal, čo o nej hovorí Sväté písmo:
„Lebo múdrosť je cennejšia ako koraly a nevyrovnajú sa jej nijaké drahocennosti. Ja, múdrosť, bývam s rozumnosťou a dosahujem hĺbavé poznanie.“ (Príslovia 8, 11-12)
ale aj
„Keď som sa v srdci rozhodol, že budem poznávať múdrosť a všímať si zamestnanie, ktorým sú takí zaujatí na zemi, že nikomu nevidno sen na očiach ani vo dne, ani v noci, tak som videl, čo všetko spôsobuje Boh a že človek nie je schopný vystihnúť dianie, ktoré sa odohráva pod slnkom; čo ako by sa človek namáhal v hľadaní, nijako ho nevie vystihnúť. A keby si aj múdry povedal, že on ho (už) pozná, ani on to nevládze vystihnúť.“ (Kazateľ 8, 16-17)
Pri čítaní Svätého písma som si však uvedomoval, že múdrosť nie je len cnosťou, ale aj hranicou. Písmo chváli múdrosť, no zároveň varuje pred pýchou rozumu a pripomína, že človek nikdy neobsiahne celé dianie pod slnkom.
A niekedy tieto úvahy zachádzajú až na hranicu nihilizmu:
„Márnosť nad márnosť, hovorí Kazateľ. Márnosť nad márnosť všetko je márne“ (Kazateľ 1,2)
Ani tieto slová ma však neodradili od ďalšieho poznávania a učenia sa. Študoval som psychológiu človeka, aby som lepšie pochopil, prečo ľudia robia to, čo robia, prečo si myslia to, čo si myslia, a prečo cítia to, čo cítia. Tak ako lekár musí poznať každý sval, kosť a cievu, ja sa učím o procesoch myslenia, učenia, vnímania, cítenia, prežívania, motivácie, túžby a príťažlivosti.
Poznávanie múdrosti mi pomohlo napraviť mnohé chyby vo vzťahoch, myslení aj správaní. No niekedy sa stretnem s uvažovaním a správaním, ktorému nerozumiem.
Čím viac sa učím, tým vzdialenejšia sa múdrosť zdá – akoby sa vždy o krok vzďaľovala.
A predsa práve v tomto poznaní vlastnej nevedomosti sa rodí jej prvý náznak. Nie v pocite nadradenosti, ale v pokore. Nie v presvedčení, že už viem, ale v ochote hľadať ďalej. Možno teda zmyslom poznania nie je vlastniť pravdu, ale neustále sa jej približovať – s otvorenou mysľou, tichým srdcom a vedomím, že skutočná múdrosť začína tam, kde končí istota.
