Nič nelámalo slnko. Stalo sa ráno. Tak do pol tela. Na poličke boli položené len zoschnuté rožky, jedna brioška a knedle zabalené v sáčkoch zaviazaných ručne. Orosené z vnútra ako poháre siva. Na prvej, bielej, pokožke mali zeleň ako mladé jelenie parožie. Všade okolo množstvo prázdnych bedničiek s fľaškami od piva z ktorých sa ozývali vzdychy plytkých orgazmov. Hrdlá sa napínali ako pery a pohvizdovali rôzne melódie do kakofónie. Na konci každej z nich začali stekať zvratky zmiešané so slinami a nad zemou sa menili na čajky čo vzlietali ku stropu, odkiaľ sadali k okienku. Žena v bielom plášti ich šikovne zabalila do sáčkov. Fúkla dnu a rýchlo odvzdušnila vrecko. Otriasli sa oči im orosili igelitové vnútro. Spriesvitneli. Odhodila ich na poličku k ostatným a takto dookola. Knedlíky sa otáčali na bielom tanieri v mikrovlnke, nakrájané na plátky, úplne bezbranne. Alica sa na ne pozerala so sekundami. Ozvalo sa zarinčanie. Videla ako sa sklo na fľašiach rozlialo na zem a odrazilo naspäť. Na druhej strane chodby sa otvoril ľuďmi prievan. „Alicka, spravíš nám kávu ?" Knedlíky zmizli. Ľudia zmizli. Alica sa nadýchla a zacítila vôňu čerstvého chleba. Prichádzal chlap v svetlozelených montérkach a tlačil bedne. Boli mu po prsia. Chcela sa ich dotknúť, stlačiť kôrku aby v nej zostali prsty odtlačené ako do čerstvého betónu. Natiahla ruky. Keď jej odpadli od ramien muž ich chytil klepol nimi z obidvoch strán po okraji bedničiek a oni sa ako piňaty roztrúsili na niekoľko teplých rožkov. Pochytali ich čajky do zobákov. Pozrela sa dovnútra, na nehybné viečka tvárí . Muž sa usmieval. Ona len prikývla, načo natiahol ruky a obišiel jej líca dlaňami. Nadýchla sa a prsia sa jej roztriasli. Posledný záchvev v žalúdku. Mykol do strany a potom uložil na voľné miesto Alicinu hlavu ktorá sa rovnako rozklipkala. Oči sa ponáhľali ešte vidieť, kým sa zmenili na sklo ako ostatné. Skrehli a čakali kto do nich otlačí svoje prsty.
