Šepot do ticha

prečo? ...do ticha šepkám s nádejou...

prečo? ...mám dôvod ostať veselou? 

prečo mi šťastie stále uniká?

prečo mám v hlave už len hurikán...??

prečo mi srdce večne krváca?

prečo sa všetko krásne vytráca?

prečo? ...nebolo by krajšie, keby sme

 prestali byť takí zložití?

 chcem cítiť už len vietor vo vlasoch

 a nežnú rosu na nohách....

bežať v ústrety šťastiu a veriť,

 že ho opäť neminiem...

ako batoľa ho zaviniem

 do mojich snov a nehy, ktorú stále ukrývam...

pre toho, s kým sa zasnívam

 na lúke plnej úsmevov, čo plačú v nemom úžase,

že sa zem naokolo zatrasie,

 keď tlkot dvoch sŕdc prehluší

búrku všetkých trápení...

 ja zašepkám Ti do uší:

 "ostaňme navždy zasnení..."