Práve "whistleblowing" môže narobiť nemilé problémy nejednej organizácii a jej členom. Elizabeth England tvrdí, že whistleblowing vzniká ako dôsledok objavenia neetického, respektíve nemorálneho správania a jeho následného udania nadriadenému danej organizácie. Z uvedeného vyplýva, že whistleblowing môžeme preložiť ako "udávanie", avšak po uvedomení si tvrdosti tohoto významu, sa domnievame, že používanie slovenského výrazu "udávanie", nie je vhodné. Tu, sa dostávame do konfliktu pomenovania. Ak si zoberieme do úvahy človeka, ktorý "whistleblowing" uskutoční na základe určitej situácie, ktorá nastala, pomenujeme ho ako "whistle blower" ("informátor", "oznamovateľ"). Ak súhlasíme s týmto výkladom, potom aj samotný whistleblowing nazveme jemnejšie. Nie ako udávanie, ale ako oznámenie neetického činu, ktorý bol vykonaný, a my sa ho pokúšame riešiť, stávame sa teda informátormi, alebo oznamovateľmi.
Whistleblowing vznikol v Spojených Štátoch, v rámci potreby riešenia množstva etických dilem a etických problémov, v oblasti business ethics alebo podnikateľskej etiky. Whistleblowing ako nástroj na riešenie problémov, môže aj ďalšie problémy vyvolať, chcem tým upozorniť na potrebu etických limitov "oznamovania". Aj predstavitelia businees ethics sa domnievajú, že problém nastáva nie len v určení etických limitov správania sa v organizácii, ale predovšetkým v tak neustále skloňovanom slovíčku lojalita. A tak, nie len od zamestnanca by sme mali očakávať lojalitu k inštitúcii, v ktorej je zamestnaný, ale aj samotný zamestnanec očákava lojalitu inštitúcie vo vzťahu k nemu. Samozrejme v tejto rovine by bolo potrebné venovať sa už konkrétnym obsahom etických kódexov jednotlivých organizácií, ktoré by mali paltiť ako aj etické normy správania sa v danej inštitúcii. A v neposlednom rade aj organizačnej kultúre, firemnej politike ako takej. Domnievam sa ale, že problém etických kódexov je na inú tému, ktorá je rozsiahlejším etickým problém, a to predovšetkým v SR.
Whistleblowing je fenoménom, ktorý má napomáhať pri riešení konfliktov v organizačnej kultúre inštitúcií. Ako už bolo vyššie spomenuté, whistleblowing má svoje faktory a podmienky, za ktorých možno hovoriť o "etickom oznámení - udávaní".
· Čin udania by mal mať krok morálneho motívu, z prevencie nepoškodiť druhým.
· Informátor, „udavač“ by mal použiť vhodné interné metódy k riešeniu nevhodného správania, kým nastane verejné odhalenie konfliktu.
· Informátor, „udavač“ by mal mať vhodný dôkaz, aby presvedčil náležitú osobu.
· Informátor, „udavač“ by si mal seriózne uvedomiť nebezpečenstvo, ktoré plynie z dôsledkov priestupku, respektíve nedodržania „pravidiel hry“.
· Čin informátora by mal byť v súlade s jeho alebo jej zodpovednosťou, pre odhalenie alebo zrušenie priestupkov.
· Čin informátora by mal mať odôvodnenú šancu pre úspech.
Na záver tohto krátkeho titulu o whistleblowingu chcem dodať, že aktér "udávania, oznámenia, informovania", by nemal zabúdať na základné princípy etiky prima facie (neškodnosť, prospešnosť, autonómia a spravodlivosť), na deontologickú etiku, etiku konzekvencie, princíp zodpovednosti a pod.. Spomenuté teórie nie sú len púhymi teóriami, ale slúžia na určenie miery a morálneho konania v našom správaní sa.
