Žiješ?
Dnes ma navštívil jeden môj známy, povedal, že sa necíti dobre. Tak som sa mu pozrela do očí a vedela som. Niekedy ako veštica, a potom len milenkou som. Bránim svoj zákon, a čakám, že niekto to vyrieši. Holé hlavy kráčajú k severu na juh a zase späť, a ja strácam pod nohami pevnú pôdu. Pôdu, kde sme vystavali malý domček, ktorý umrel tak ako zmodrala jeho tvár. Už sa nevrátil. Bolesť, život, bolesť, smrť, bolesť, život, bolesť, smrť, smrť, smrtiaci pohľad, posledný tep, posledná, -é, -ý... Odišiel bez všetkého a hlavne bez lásky. Ja som bola tam, pri ňom a pokúšala sa nájsť správne slová. Ale ja, ja som nebola tá, tá pravá. Bez ohľadu a úzkostlivo, len ma držal pri sebe, len pohľadom, len tým niečím... Ťažko pochopíš, ty ma nepoznáš. Nechcela som zostať navždy tam. Vrátila som sa. On ostal na juhu a ja severom. Pamätám si len jeho modrú ruku, ktorú mal od atramentu, keď písal list žene.
Nie mne
S láskou Ja
ps: zabudol si na náš príbeh?
