Ak raz, stane sa to, tak mnohí ako ja budú poznať ten príbeh. Už ani neviem čo sa vlastne stalo, len tak som prišla na nemilú pravdu. Pravdou stáva sa lož, a potom sa tvárime, že to tak malo byť. Otváram pohľad smerom k trblietavému jazeru na údolí svojho Ja. Malé dieťa, skôr také malinké rozkošné dievčatko, behá a kričí o pomoc. Ani samé netuší ako tam ostalo, zamknuté na zlatý kľúč s nápisom "život". O čom asi tak premýšľa? O trvalo udržateľnom rozvoji? Či o ekologickej kríze? Ak sever má byť ten správny smer jej kráčania.
Začínam tápať v tom, čo píšem. Čo chcem povedať? Asi len niečo pre tých, čo ma "poznajú". Z duše pretrváva boj a návaly blaha ... Čo mám robiť?